Peter ANDRUŠKA študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Šali (maturoval r. 1960), potom na Strednej lesníckej škole v Hraniciach na Morave, v r. 1962 – 66 slovenčinu a dejepis na Pedagogickej fakulte v Nitre. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ v Šali, od r. 1972 bol redaktorom Slov. pohľadov, 1987 – 96 tajomníkom organizácií slov. spisovateľov v Bratislave, od r. 1998 pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Do literatúry vstúpil ako básnik, po časopiseckých začiatkoch debutoval zbierkou básní Labutia púť (1971). Nasledovali zbierky Ruka a kvet (1976), Biele slnko (1995). Ako prozaik debutoval novelou Evanjelium podľa človeka (1971), potom vydal novely Cesta pod borovicami (1973) a Nebola to Hirošima (1996). Autor románu Hodiny s kukučkou (1974), novelistického triptychu Pamäť srdca (1976), prepracovaného neskôr do románovej podoby Za horami je môj domov (1979), ďalších románov Hrádze (1979), Nevkročíš do raja (1986), prozaických kníh Horúce letá, Villon na návšteve, Potomok, Cirkusová sezóna, Dva týždne v Neapole, Ľudské srdce, Liečivé sny, Lepši ľudia, Nočná jazda, Meritov prípad. Pre mládež napísal novelu Nepoviem nikomu (1978) a román Dvaja zo strieborného lesa (1980). Ako literárny vedec venuje pozornosť hlavne výskumu tvorby autorov národnostných menšín doma i na Dolnej zemi, o ktorej publikoval viaceré vedecké štúdie v odborných periodikách i zborníkoch a sumarizoval ich v knihách Literárna tvorba Slovákov z Dolnej zeme (1994) a Literárna tvorba národnostných menšín (2000). Vydal knižky úvah Stredoeurópske kapitoly (1995), Chváloreč na psa a iné kapitoly (1995) a i. Zostavil Antológiu slovenskej krajanskej poézie (2001), knihy Krajanská literatúra a kultúra (2003), Kultúra a súčasnosť (2004), Dolnozemské podoby slovenskej kultúry (2007).
