Pár poznámok o mojej tvorbe
I.
Nebaví ma opisovať realitu, baví ma rozbiť ju a poskladať nanovo. Od detstva ma fascinovali dobrodružstvá Julesa Verna a Troch pátračov, obrázkové knižky o dinosauroch i atlas hviezdnej oblohy. Neskôr prišli surrealisti, magickí realisti či autori hororových príbehov – všetci pracujú s realitou, ktorá je narušená, posunutá alebo vychýlená, no zároveň dokážu vypovedať o svete vôkol nás dôveryhodnejšie než nejedna reportáž. Fantázia je pre mňa základnou hybnou silnou pri písaní. Bude to zrejme tým, že som mal krásne a pokojné detstvo, no túžil som po dobrodružstve. Hľadal som únik zo svojej komfortnej zóny – a týmto únikom sa stali sny. Písanie vnímam dodnes ako formu snívania.
II.
Lučenec bude vždy súčasťou mojej DNA – či budem sedieť v zadymenej bratislavskej kaviarni, počúvať black metal v Sitniankej Lehôtke alebo si močiť nohy v Atlantiku. Preto je kniha Vtedy v Lošonci milostným listom miestu môjmu detstva, no Østrov je zrkadlom môjho tridsaťročného ja, ktoré je ponurejšie a kašle na žánrové hranice.
III.
Próza je pre mňa dobrodružnou výpravou do nepreskúmanej krajiny. Niekedy nenájdem nič, čo by som už predtým nevidel, a tak sa vrátim frustrovaný a vyčerpaný. No z času na čas objavím skrytý labyrint a stratím sa v ňom. A keď z neho konečne vyleziem, som niekým iným. V tom momente viem, že je všetko na svojom správnom mieste.
IV.
Prisahám, už nikdy ľahkovážne nezabijem žiadnu svoju postavu!
Peter Balko pre LIC, 2020
