Peter Gibey vo svojej najnovšej knihe
Byť dráčikom je úžasné (Vydavateľstvo Matice slovenskej) siahol po tradičnej rozprávkovej postave. Titul možno náhodne, možno zámerne, odkazuje čitateľa na populárne bestsellery, hoci draci zatiaľ nepatria k celebritám. Autor sa však pokúsil „spropagovať“ extravagantné stránky ich životného štýlu. Jeho rozprávanie je o hľadaní identity. Draci tu nevystupujú len ako exotickí držitelia starých rozprávkových hodnôt, ale aj ako novátori. Prinášajú do tradičného konceptu „dračích“ rozprávok nový smer. Nevyznačujú sa hrôzostrašnosťou, ukrutnosťou, agresivitou – ako by to prináležalo k dávnym dračím mýtom. Naopak. Na prvý pohľad pôsobia ako problematickí jedinci. Ich kvality sa totiž prejavujú v iných oblastiach, než by sa očakávalo. Dráčik Háčik nesmierne šikovne háčkuje, jeho syn Spáčik zasa toľko spí, že si nestíha prakticky osvojiť ani základné dračie „kompetencie“. Spí ešte aj pri lietaní.
Knižka
Petra Gibeya Rozprávky pre moje bobuľky (Matica slovenská) je rozprávaním o sile a zmysle rozprávky v našom živote. To, ako nás stmeľuje a obohacuje, zažívajú na vlastnej koži protagonisti príbehu, ktorí majú stráviť prázdniny u starej mamy. Sprvu to nie je lákavá ponuka. No finta starej mamy s rozprávkovým čepcom zaberie aj na modernú hi-tech generáciu detí. Autor vytvoril sériu rozprávok, v ktorých pôvodný rámec ozvláštňuje moderným jazykom a inovačnými zmenami (napríklad pred zlou kanibalskou ježibabou sa princ a jeho kuchár zachránia tak, že jej vďaka kuchárskemu majstrovstvu začnú vyvárať netradičné kombinácie jedla a zmenia jej chute).
Timotea Vráblová
