Peter Gregor photo 1

Peter Gregor

27. 2. 1944
Prešov
—  11. 3. 2014
Bratislava
Žáner:
dráma, literatúra faktu, poézia, próza, rozhlasová tvorba, iné

Komplexná charakteristika

Literárne dielo Petra Gregora je z hľadiska druhovo-žánrového zamerania veľmi pestré. Dominuje v ňom však predovšetkým poézia a rozhlasová hra. Na začiatku autorovej umeleckej dráhy stojí lyrika a aj kultúrna verejnosť na Slovensku ho vníma predovšetkým ako básnika. Prvé verše uverejňoval od polovice 60. rokov 20. storočia v literárnych časopisoch Slovenské pohľady, Kultúrny život a Mladá tvorba. Knižne debutoval v roku 1968 zbierkou Potreba visieť, na ktorú bezprostredne nadväzuje kniha Nebeský policajt (1970). Obe diela svojím zameraním a použitými umeleckými postupmi zapadajú do rámca tej časti slovenskej poézie, ktorá sa v priebehu celých 60. rokov usilovala vymaniť lyriku z konvenčnej tematickej orientácie na domov, rodný kraj a tradične vyzdvihovanú hodnotu rodiny. Ide o reflexívnu lyriku, ktorá chce vypovedať o univerzálnych otázkach bytia, pričom dôraz kladie na neopakovateľnosť ľudského subjektu. Reflektuje aj rozličné aspekty intelektuálneho rozmeru existencie, pričom vlastnosťou básní je aj istá miera provokatívnosti, prejavujúca sa v uvádzaní motívov bohémstva, pijanstva i prostitútok. Z hľadiska umeleckých postupov je už tu príznačná irónia a najmä sebairónia, zmysel pre humorný pohľad aj na veci tragické, avšak i dôraz na obrazné, nepriamočiare vyjadrovanie reality. Metaforu Gregor často buduje do šírky. Básnickej skladbe Rozhovor dal jej autor podtitul Fackovací panák a morská panna. Napísaná je voľným a nerýmovaným veršom (hoci básnik zriedkavo na spestrenie textu využije vnútorný rým), má dialogickú formu. Striedajú sa v nej výpovede lyrického (mužského) subjektu a repliky (priama reč) morskej panny. Ako celok ju možno charakterizovať tak, že ide o metaforickú výpoveď o základných atribútoch ľudského bytia, akými sú láska i smrť, o citovom rozmere vedomia, o tragickom vnímaní pominuteľnosti mladosti, lásky i života. Tragické je tu však nadľahčené dôrazom na esteticky účinnú metaforu a kultom krásy. Analýze rozmanitých životných situácií, v ktorých sa človek môže ocitnúť, a hľadaniu zmyslu života je venovaná aj básnická zbierka Delta. V popredí sa tu ocitli pocity životnej márnosti, úvahy o biologickom konci človeka, niektoré básne vyžarujú priam existenciálnu úzkosť. Po vydaní tejto knihy sa autor básnicky na desať rokov odmlčal, venujúc sa iným žánrom, aby sa potom do poézie vrátil básnickou zbierkou Odniesť si oheň z horiaceho domu. Tá prostredníctvom štylizovaných sentencií prináša portréty známych i menej známych osobností svetových dejín, pretvára skonvencionalizovaný odkaz, ktorý sa viaže na ich mená, pričom – samozrejme – ide o aktualizáciu na súdobé pomery. Autor v hojnej miere využíva paradox. Menej vydarenou knihou v kontexte Gregorovej poézie je zbierka Zberateľ hodín, v ktorej mnohé texty nadobúdajú aforistický charakter, básne sú často vybudované na jedinom nápade, avšak chýba im hlbšie významové posolstvo. Absentuje tu aj esteticky účinnejší básnický obraz. Kniha nie je výrazovo nápaditá a myšlienkovo originálna. Skladba Muž menom Jób predstavuje básnické prerozprávanie biblického príbehu s aktualizáciou na súčasnosť. Peter Gregor patrí medzi najplodnejších a najúspešnejších slovenských autorov rozhlasových hier. Venuje sa v nich témam zo súčasnosti, pri spracovaní ktorých sa zameriava na citové problémy človeka, na krízové situácie v medziľudských vzťahoch a na otázky morálky, ale námety čerpá aj z antiky, pričom vždy antický príbeh transformuje tak, aby sa v ňom ukázal aktuálny odkaz pre súčasníkov. Aj v prípade rozhlasových drám je pre Gregorov umelecký štýl príznačný satirický tón, irónia a miestami i sarkazmus. Často teda ide o ostrú kritiku súčasnej pokryteckej spoločnosti. Väčšina hier má výrazný filozofický podtext. Autor sa venuje tiež rozhlasovej dramatizácii prozaických diel svetových i slovenských spisovateľov (Dostojevskij, London, Saint-Exupéry, Unamuno, Čapek, Kukučín a iní). Literárnu tvorbu P. Gregora dopĺňa prozaická knižka Denník nebožtíka, ktorá je ironickým hodnotením súčasnosti, kniha aforizmov, mikropoviedok a moderných, parodizujúcich zvieracích bájok so satirickým zameraním Malé maléry, ako aj množstvo rozmanitých krátkych humoristických útvarov publikovaných za desiatky rokov v časopisoch.

Boris Hochel