Manželka → Ružena Jilemnická. R. 1916 – 19 študoval na poľnohospodárskej škole v Chrudime, potom na učiteľskom ústave v Leviciach (maturoval r. 1921). R. 1919 – 21 pôsobil ako učiteľ vo Verměřoviciach v Čechách, 1921 – 1923 absolvoval vojenskú prezenčnú službu vo viacerých posádkach na Slovensku, 1923 – 25 bol učiteľom vo Svrčinovci a 1925 – 26 v Čadci. R. 1926 – 1928 žil v bývalom Sovietskom zväze, učiteľ v Pavlovke a frekventant Št. ústavu žurnalistiky (GIŽ) v Moskve. Po návrate do ČSR r. 1928 redaktor novín Pravda v Ostrave, 1929 – 39 učiteľ v Trnave, Šajdíkových Humenciach, Kostolci, Záskalí a vo Svätom Jure. Po vzniku Slov. štátu v marci 1939 sa musel vysťahovať do Protektorátu Čechy a Morava, r. 1939 – 42 pôsobil ako učiteľ v Litomyšli, Poříčí a v Budislavi, 1942 zatknutý gestapom, 1943 – 45 internovaný v nacistických pracovných táboroch. Po skončení vojny r. 1945 – 47 pracovník Povereníctva školstva a osvety v Bratislave, 1947 – 48 stály delegát Slovanského výboru v Belehrade, 1948 – 49 kultúrny atašé na čs. veľvyslanectve v Moskve. Autor prózy Devadesátdevět koní bílých (1921), v slov. románu Víťazný pád (1929). Členstvo v skupine DAV, angažovanosť v komunistickom hnutí a najmä pobyt v Sovietskom zväze ovplyvnili jeho literárny talent a ďalšiu umeleckú tvorbu. Autor knihy reportáží Dva roky v kraji Sovietov (1929), románu Zuniaci krok (1930). Obhajoval boľševický systém stalinizmu, osvojil sovietsku metódu tzv. socialistického realizmu, aby ju vzápätí ako jeden z prvých uviedol do slov. literatúry. Napísal romány Pole neorané (1932), Kus cukru (1934), poviedkový súbor Kompas v nás (1937), román Kronika (1947). Pokúsil sa aj o tvorbu proletárskej poézie a drámy. Venoval sa publicistike, ako novinár písal predovšetkým politicky motivované články uverejňované v komunistických novinách a časopisoch. Jeho literárne aktivity uzatvárali preklady z diel sovietskych básnikov. V ére ľudovodemokratickej a socialistickej ČSR marxisticko-leninskou literárnou vedou považovaný za jedného z najvýznamnejších slov. spisovateľov 20. stor., čo dokumentujú dve súborné vydania diela (Spisy Petra Jilemnického 1 – 10, 1950 – 1957; 1 – 12, 1976 – 1984), časté preklady jeho diel do jazykov krajín bývalého socialistického tábora a ich domáce spracovanie socialistickou kinematografiou (Pole neorané, Bratia, Návrat = Hriech Kataríny Padychovej) i televíziou (Kronika, 1959 a 1974, O dvoch bratoch, Zuniaci krok, Víťazný pád, Prípad Evy Burdovej).
