Peter Kováčik photo 1

Peter Kováčik

6. 6. 1936
Čierny Balog

Komplexná charakteristika

Od začiatku svojej časopisecky uverejňovanej tvorby z konca päťdesiatych rokov cez debut Portréty až po svoje najnovšie prózy a divadelné hry Peter Kováčik zameriava svoj pohľad na ľudí na okraji spoločnosti. Ide mu predovšetkým o vytváranie pocitu domova, zaznamenávanie záchytných bodov toho, čo domov tvorí. Kontúry tejto jeho krajiny, jeho prozaického sveta sa obmieňajú v celej jeho tvorbe, no stále nimi vyznačuje svet s pevnými hodnotovými kritériami, v ktorom vie vždy obraňovať slabých a bezbranných. Sociálne a humánne cítenie k spoločensky deklasovaným typom sa stalo jeho doménou aj v ďalších knižkách (Kráľ môže všetko, Výlet s Claudiou Cardinale, Posledná noc spravodlivých). Tematické rozpätie Kováčikovej tvorby je pritom za viac ako štyridsať rokov jeho účinkovania v slovenskej literatúre široké: do vojnových čias sa vracia v prozaickom triptychu Čas do úsvitu, evokujúcom atmosféru zápasu s fašizmom, vyzdvihujúcom čisté stránky ľudskej osobnosti v situácii ohrozenia; zo športového prostredia čerpal v zbierke poviedok Indický kľúč; zo súčasnosti osemdesiatych rokov čerpá v knihe poviedok Túžba nad túžby – väčšinou sa v nich díva na život očami dieťaťa, ktorému chýba jeden z rodičov; z vidieckeho prostredia, zo života lesných robotníkov, čerpá v humoristicko-satirickom románe Nevera po slovensky (najskôr známej ako televízny triptych) – umiestnenie deja do rodného kraja mu opäť umožnilo demonštrovať jeho záujem o osudy drobného človeka; z obdobia spoločensko-politického uvoľnenia v novele Atmosféra v marci; na motívy vlastnej divadelnej hry napísal historickú prózu Alžbeta Bátoryová; o pobyte Ľuda Ondrejova v Čiernom Balogu je jeho próza Tvorivý pobyt, zachytávajúca aj záblesky zo života bratislavskej bohémy. Ku prozaickému triptychu Čas do úsvitu (Čas do úsvitu, Útek, Návrat) sa tematicky najvýraznejšie vracia v deviatich poviedkach zaradených do knižky Ešte raz o vojne a hrdinoch, venovanej spolužiakom z breznianskeho gymnázia, s ktorými ho spája predovšetkým skúsenosť detstva poznačeného vojnou v balockých horách. Nezostáva však iba v minulosti. Jeho ľudské cítenie sa upriamuje aj na súčasné problémy rodiny, predovšetkým na otázku rodinného cítenia (Rozhodnutie leva) a problémy s drogovou závislosťou a jej vnímaní v rodinnom prostredí (Súvislosti). S jeho prozaickou tvorbou je úzko spätá scenáristická, o čom svedčia prepisy jeho románov na scenáre divadelné alebo filmové.

Anna Šikulová