Peter Liba

27. 6. 1931
Klenov
—  25. 9. 2020
Nitra
Žáner:
editorská činnosť, esej, literárna veda, odborná literatúra

Životopis autora

Peter LIBA r. 1948 – 52 študoval na gymnáziu v Gelnici, 1952 – 57 na Filozofickej fakulte UK, 1964 – 67 absolvoval vedeckú ašpirantúru v Literárnovednom ústave SAV v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobil r. 1957 – 59 ako odborný pracovník bibliografického odboru Matice slov., 1959 – 67 najskôr vedúci oddelenia teórie bibliografie, potom vedúci bibliografického oddelenia, 1967 – 72 riaditeľ, 1971 – 73 odborný pracovník Bibliografického ústavu Matice slov. v Martine. V dôsledku normalizačných praktík odišiel r. 1973 z Matice slov. na Pedagogickú fakultu do Nitry, kde bol do 1987 vedeckým pracovníkom Ústavu literárnej komunikácie, 1987 – 90 vedúcim Katedry slov. literatúry a literárnej výchovy, 1990 – 93 dekanom Pedagogickej fakulty, 1993 – 99 rektorom novozriadenej Vysokej školy pedagogickej v Nitre, dnes Univerzity Konštantína Filozofa. Autor dvoch zv. vydanej korešpondencie: Listy Viliama Paulinyho-Tótha Maríne Hodžovej (1961) a Listy Maríny M. Hodžovej Viliamovi Paulinymu-Tóthovi (1965). Intenzívne sa zaoberal problematikou výskumu populárnej literatúry na Slovensku od r. 1848 až do prevratu r. 1918. Výsledkom je monografia Čítanie starých otcov (1970), diela Kontexty populárnej literatúry (1981), Čitateľ a literárny proces (1987), Literatúra a folklór (1991), Dostredivé priestory literatúry (1995). Autor bibliografickej práce  Vydavateľské dielo Matice slovenskej 1863 – 1953 (1963), monografie Príjemca bibliografie (1977), spoluautorom  Pojmoslovia literárnej komunikácie (1976), Pojmoslovia literárnomúzejnej komunikácie (1979). Vydal súbor štúdií Kultúrnosť vzdelávania (1999), monografiu Osobné a verejné v literárnom diele Rudolfa Schustera (2004), príspevky z teórie a dejín slov. bibliografie Bibliografia v procese (2006). Zúčastnil sa na tvorbe vyše 50 monografií, zborníkov, bibliografií a i. knižných vydaní. Pripravil výber z poézie Vajanského Čo ľud môj cíti (1971), Vlastný životopis Gašpara Fejerpatakyho-Belopotockého (1975) a i.