Peter Milčák photo 1

Peter Milčák

12. 12. 1966
Krompachy

Stručná charakteristika

     Hlavnou obsahovou líniou knihy Záprah pred zimou je temporálny vzťah prítomnosti a budúcnosti; očakávanie toho, čo príde v budúcnosti, sa začína už dnes. Svet, do ktorého dospievajúci subjekt vstupuje, kladie mravné záväzky voči spoločnosti a rodine a na ich požiadavky musí primerane aktívne odpovedať. Schopnosť porozumieť ľuďom a svetu paradoxne neprináša úľavu, ale len znásobuje pôvodnú neistotu, ktorú prekonáva poznaním, že nie je možné pripúšťať kompromisy. To je tiež dôvod, prečo sa v knihe neobjavujú momenty vzbury alebo nesúhlasu voči pravidlám. Knihu dopĺňajú básne približujúce sa detskému vnímaniu; obyčajné veci obohacuje prvkami fantázie, nečakanej exotiky a bizarnosti. Farebný, hravý, životvorný princíp detského vnímania sa pokúša preniesť do dospelosti ako princíp, ktorý pomáha prenikať k pravde bez jej relativizácie.
     Zatiaľ čo Milčákov subjekt v debute anticipoval skúšku ľudskosti či mužnosti a uvažoval, či ju zvládne, v druhej zbierke Prípravná čiara 57/Preparation Line 57 už prichádza k poznaniu, že na väčšinu životných situácií človek nemá dosah. Udalosti a stavy sa pre nás stávajú skôr darom, ktorý prijímame a nesieme. Nie sme aktívni a skutoční hýbatelia v našich životoch – pripravenosť človeka je skôr „nečakaná“ (báseň Vám). Omnoho častejšie z básní zaznieva „nevedno“ a „ako?“. Pôvodnú horizontálnu, medziľudskú vzťahovosť nahrádza vertikalita so smerovaním do vnútra vecí, k ich podstatám. Aj vo svete videnom elementárne a principiálne však subjekt potrebuje ukotvenie, ktoré nachádza v láske k najbližším.
     Obidve zbierky sa viac podobajú z formálnej stránky. P. Milčák využíva vertikálne členenie veršov, zvýznamňuje takmer každé slovo. V básňach je silná gradácia a ťah k  pointe (najmä v zbierke Záprah pred zimou), ktorú v druhej knihe dopĺňajú otvorené konce ako náznak neúplnosti alebo pokračovanie v za-textovom priestore. Veľmi dôležitá je dikcia imitujúca vnútorný monológ, ktorá zvyšuje dramatickosť a naliehavosť básnických textov.
     Aktualizovaný detský aspekt využil autor v tretej básnickej knihe Brum, kde má podobu krátkych veršovaných básní alebo anekdotických príbehov, postavených na rozprávkovom princípe fantastických postáv a zázračného deja. Posun od tradičného k aktualizovanému a zároveň od detského k problémovému prebieha na rovine témy. Vyberajú sa motívy a vzťahy, ktoré sú zrozumiteľné iba dospelému príjemcovi (víla spolčujúca sa s vlkmi v básni Bielučká alebo filozoficko-filologické hry v básňach o Karolovi a Viktorovi). V prvých dvoch knihách sa aspekty detského a dospelého striedajú, prípadne kombinujú, v knihe Brum sa perspektíva detskej prostoty a mravnosti a takisto racionality a životnej skúsenosti spája. P. Milčák využíva disproporciu formy a obsahu, čo vyúsťuje do komického až tragického efektu, pričom presah z detského do dospelého sa uskutočňuje iba nepatrným posunom. Čistý detský priestor sa odrazu komplikuje a názorovo vyhraňuje do samostatného posolstva.

Ján Gavura, 2012