Peter Pavol ZGÚTH v r. 1874 – 75 študoval na gymnáziu v Martine, 1875 – 78 na ev. lýceu v Kežmarku, 1878 – 82 na učiteľských ústavoch v Kláštore pod Znievom a v Leviciach. R. 1882 – 85 učiteľ v Štrbe, 1885 – 1919 v Mošovciach, 1919 – 27 školský inšpektor Turčianskej župy, od 1927 žil na dôchodku v Martine. V básnickej tvorbe ovplyvnený P. O. Hviezdoslavom. Samostatne vydal veršovanú poviedku Na oračke (1905), zbierku pohrebných veršov Slová útechy (1910). Výber z časopisecky uverejnených veršov vyšiel 1933 pod názvom Paberky z rodných polí, spomienkovú zbierku Po stopách dávnych (1947). Súčasne písal verše pre deti Vtáčí súd (1942), Hej, pod Kriváňom… (1944). Ako publicista napísal štúdiu Přehled slovenské literatury do roku 1918 (vyšla v knihe Dětská literatura česká, 1924), slovníkovou formou vydal knihu Predstavitelia Bernolákovej školy (1937). Prekladal z ruštiny (L. N. Tolstoj) a z češtiny. V rkp. zanechal memoáre Život starého kantora slovenského, časť z nich vyšla v časopise Naše slovo (1932), knižne až r. 2005 pod názvom Pamäti slovenského učiteľa. Autor viacerých učebníc zemepisu a slovenčiny.
