Básnicky debutoval v deväťdesiatych rokoch zbierkou Porno (1994), na ktorú neskôr nadviazal Kult (1996) a Pop (1998). Spolu vytvárajú Prvú trilógiu. Ďalšou trojicou, tzv. Modrou trilógiou sú básnické zbierky Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003) a Koniec modrého obdobia (2008). Zatiaľ poslednými poéziami sú Nódy (2014) a Rotácie (2020). Šulejova básnická tvorba sa najčastejšie stretáva s prívlastkami experimentálna, avantgardná, dekompozičná, vizuálna a pod.
Podobným spôsobom sa vyznačuje aj poetika dvoch skupinových zbierok básní, v rámci ktorých Šulej pôsobil ako spoluautor – Generator x (Hmlovina) a Generator x_2 – Nové kódexy.
Prozaicky autor debutoval knihou Misia (1995), na ktorú neskôr nadviazalo dielo Elektronik café (2001). V oboch prózach rozličnými spôsobmi rozohráva hru medzi prítomnosťou a alternatívnou históriou. Tento vzťah sa stáva autorovou dominantným záujmom, ktorý rozvíja v celej románovej trilógii História (2010), Spolu (2015), Fytopaleontológia (2020). Konfrontovanie rôznych časových rovín nepredstavuje pre Šuleja snahu hromadiť súvislosti za účelom spoľahlivého poznania vybraných tém, naopak, ako je typické aj pre autorovu poéziu, rôzne perspektívy rozkladajú istotu významu.
