Peter VRLÍK v r. 1979 – 82 sa vyučil za chladiarenského mechanika na Strednej odbornej škole v Kežmarku. Od r. 1982 bol chladiarenským mechanikom, nočným vrátnikom, napokon od 1999 pracovníkom civilno-bezpečnostnej služby v Liptovskom Mikuláši, kde sa od r. 1991 angažuje v Matici slov. Ako zanietený regionalista sa zaoberá dejinami a osobnosťami Liptova; kronikársky priblížil vojnové udalosti 1938 – 45 v publikácii Liptovský Mikuláš, s P. Vítekom prerozprával miestne povesti v zbierke Z liptovskej truhlice (obe 2004), bol autorom textovej časti v obrazovej knihe Liptov (2005). Od mladosti sa ako organizátor, herec a autor početných scénických výstupov (21) a dramatizácii (14) venuje ochotníckemu divadlu; do Zborníka rozprávok (1996) prispel hrami Psota a Salaš na Čertovici, spolutvorca Zborníka z histórie ochotníckeho divadla obci Liptova… (2003). Píše aj publicistické príspevky do matičnej a regionálnej tlače.
Je aktívnym účastníkom matičného hnutia, v rokoch 1990 až 1992 bol predsedom Rady Matičnej mládeže Slovenska. Zaoberá sa najmä históriou a etnografiou.
Je autorom a spoluautorom viacerých publikácií, napr. Z okoličianskej truhlice (1998), Okoličné 1275-1998 (1998), Jožko Piťo, najslávnejší interpret ľudových piesní (spolu s Ladislavom Paškom, 2000), Z dejín ochotníckeho divadla v Liptove – Okoličné (2003), Zborník z histórie ochotníckeho divadla obcí Liptova (spolu s P. Vítekom, J. Kompišom, V. Kunovou, Ľ. Ondrejkom a E. Štofčíkovou, 2003), Z liptovskej truhlice (spolu s Petrom Vítekom, 2004), Liptovský Mikuláš roky 1938-45 – kronika protifašistického odboja a oslobodenia (2004), Liptov (spolu s Ladislavom Struhárom a Petrom Vítekom, 2005), Poľovníctvo v Liptove (je autorom jednej kapitoly, 2007), Rozprávanie o Kriváni (spolu s Ladislavom Drábom, 2008), Okoličné v minulosti (spolu s Petrom Vítekom, 2008). Úspešná bola najmä zbierka povestí Z liptovskej truhlice. 2008 vyšla v prepracovanom vydaní pod názvom Povesti z Liptova (spoluautor Peter Mišák). Ďalej vydal tituly Jonáš Bohumil Guoth, lekár slovenskej duše (s Ladislavom Drábom, 2009), Tri roky miestneho odboru Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši 2007-2010 (2010), Matičné divadlo v Liptovskom Mikuláši 2004 – 2011 (2011), Sláva šľachetným II – 1888 – Miscelanea (spolu s Milošom Kovačkom, Petrom Pavlom Uhlíkom, Vladimírom Ferenčíkom a Jánom Jurášom, 2012), Divadelné návraty 1863 – 2013 (2013), Veselý liptovský miestopis alebo Na čom sa Liptáci najviac hnevajú (2014), Zbojnícke príbehy a povesti (2015) a ďalšie. K úspešnej spolupráci s Petrom Mišákom sa vrátil v knihách Rozprávky spod slovanskej lipy (2013) a Murárske povesti a príbehy (2015).
Napísal divadelné hry Janko Búrlivák (1988), Náš pán farár (1991), Piťo, hraj (2005), Ploštínsky súd bosoriek (2006), Ako Pribylinci biskupa vítali (2006), Ploštínske (ne)pokazené Vianoce (2007), Život v utrpení alebo Denník Anny Zuzany Fehérpatakyovej (2009), Lekár tela a duše (2009), Čierny mních (2010), Ako Pribylinci župana vítali (2010), Koniec dobrý, všetko dobré (2013), v ktorých čerpá z regionálnej histórie. Podobné zameranie majú väčšinou aj hudobno-slovné pásma a kompozície Pavol Országh-Hviezdoslav (1989), Gašpar Fejérpataky-Belopotocký (1991), Pocta Liptovu (2004), Štefánik – prvý medzi Slovákmi (2005), Známy, neznámy, Samko Čudák (2005), Slečna Marína Hodžová (2006), Básnik smutného osudu (2006), Písané perom, písané mečom (2006), Príbehy richtárskej palice (2006), Tichý bojovník M. M. Hodža (2006), Martin Rázus – služobník národa ([2007), Jonáš Bohumil Guoth (spolu s Ladislavom Drábom, 2009), Pocta rodákom (2008), Peter Pavel Zgúth-Vrbický, skromný oráč na poli národa (2008), Ako Vrbičania o Maticu prišli (2008), Bližšie k Bohu (2008), Spomienky (2008), Kráľovský dar pre Jána Pongráca (2009), Kráľovský dar pre Ľupču (2009), Ako jezuiti v Mikuláši kláštor stavali (2010), Krvavé memento (2010), Ľupčianske právo meča (2010), Pocta Liptovu (2010), Nositeľky lásky a života (2011), Náš pán učiteľ (2011), Ako naše mesto povstalo (2011), Statoční z Pribyliny (2011), Dobrý obchod (2011), Samo Chalupka – bard hrdinských spevov (2012), Šľachetný štvorlístok – fragmenty zo života Pavla Neckára, Ľudovíta Šenšela, Samuela Štefana Osuského a Martina Rázusa (2012), Slávna stolica liptovská (2012), Vychádzka štúrovcov na Devín (2012), Posledná noc Jura Jánošíka (2013), Dúšok živej vody (2013), Ruže pre pani Jocku (2013), Jánske dni (2013), Oslavy SNP Podtúreň (2013), Hviezdoslav – básnik svitania (2014) a ďalšie.
Publikoval množstvo článkov, v ktorých sa sústredil na málo známe, zabúdané stránky dejín regiónu (napr. seriály Liptovské roky meruôsme, Zemianske rody Liptova).
Celá jeho literárna, publicistická, výskumná i organizátorská činnosť je zameraná na objavovanie a propagovanie liptovskej histórie.
