Nie je tu nič nadbytočné, všetky slovné významy, presahy a odkazy sú funkčné. Dôrazne dbá na disciplínu tvaru a nepodlieha opisnému odbiehaniu. Jeho prednosťou je sústredený a koncentrovaný výraz zasahujúci do najabsolútnejších vrcholkov.
Miroslav Brück
R. Tomáš sa v knihe uspokojuje s „typologickou“ obraznosťou, miera konkrétnosti sa pri smerovaní od všeobecného k jedinečnému zastavuje na úrovni typov. Ľudské postavy sú pomenované ako „starec“, „chlapec“, gramatické „ty“, ona sa spredmetňuje ako „hrdlo“, „prsia“, „kolená“, priestory ako „dedina“, „izba“, „pole“, „kostol“ a bezprostredné veci zastupuje „stôl“, „jablko“ či „nôž“. Takýto spôsob zobrazovania prináša so sebou presné poetologické dôsledky, opisované vzťahy sa nevnímajú v úplnej konkrétnosti, ale ako abstraktnejšia sústava.
Ján Gavura
Svet detstva charakteristický pre prvú časť zbierky (zb. Chlapec – pozn. M. P.) je v autorových básňach plný hľadania, plachosti a neistoty, ale aj hravosti a detskej idealizácie reality. Tak ako lyrický subjekt – dieťa (chlapec) – ani autor nestráca radosť z poetického objavovania sveta, ktoré sa v jeho básňach prezentuje vo forme originálnych obrazov, metafor a prirovnaní. K veku mladosti samozrejme patrí aj láska a ľahká erotika.
Peter Karpinský
V Tomášových básňach sa i to, čo sa tradične vníma ako negatívne, mení, ak nie na svoj protiklad, tak aspoň na akceptovateľnú alternatívu. Tým v nich zostáva stále miesto pre základný princíp akejkoľvek viery, ktorým je nádej. Tomáš však na túto plochu nejde explicitne [...]. Takúto perspektívu dosahuje skôr tým, že v niektorých básňach využíva špecifické detské nazeranie na svet. Detská optika, vnímanie, pre ktoré je charakteristická i istá naivita, prostota (aj vďaka nej môžu k čitateľovi v zbierke prehovárať neživé predmety a javy – dom, stôl, cesta či noc), ale našťastie negatívne nepoznamenáva celkovú autorskú výpoveď.
Veronika Rácová
V kontexte súčasnej barbarizujúcej sa literatúry a umeleckej produkcie vítam Tomášovu zameranosť na báseň ako na hodnototvorný akt. Autor pritom nepredkladá umelý idylický obraz, vie o ambivalentnosti ľudského subjektu, vie o ambivalentnosti vecí, vie o nenávisti, zle. V jednej významovej intencii je jeho báseň ich stíšením. Tomáš sa vracia k elementárnosti, prvotnosti videnia, k prostote...
Ján Zambor
