Remi Kloos

Pseudonym:
Vittore de Luca
Žáner:
literatúra faktu, próza, populárne žánre
Vlastné meno:
Peter Volek

Komplexná charakteristika

Z hľadiska ctiteľov vysokých hodnôt literárnych parnasov zničenej prozaickej tvorbe autora, môžeme vyčleniť najmä dva motivické okruhy.

  • Fajčiarske poviedky (Minule, keď som (výnimočne) fajčil 1, Minule, keď som (výnimočne) fajčil 2, Minule, keď som...) Či už je autor fajčiar alebo nie, so svojským nadhľadom sa zastáva outsiderov súčasnosti.
  • Anekdoty/príbehy o maliaroch (Picassov kód, Já Leonardo, Pericoloso Sporgersi).

 Osobitne stoja zo zmienených okruhov sa vymykajúce tematicky rôznorodé prózy knižiek Kiwipédia, Muselo sa to takto skončiť? a Karin.
Z hľadiska spôsobu uchopenia témy môžeme diela rozdeliť na tvorbu v štýle koláže, ovplyvnenú surealizmom, patafyzikou, postmodernou, absurdne ladené poviedky, s obvykle vyhrotenou pointou a podivuhodne presne fungujúcou logikou a texty písané v podstate metódou realizmu – obyčajne však s výraznou prítomnosťou parodického gesta, persifláže, parafrázy či pastiše, namierenej obvykle voči žánrom popkultúry.
 Vo fajčiarskej sérii zviditeľňuje otupnosť opakovania a opakovania sa, takže čitateľ, sprvoti zaiste vďačný za informáciu o tom, že poviedky v knihe pod názvom Minule, keď som (výnimočne) fajčil sú naozaj nefalšovane fajčiarske, v -zatiaľ- poslednom zväzku s úľavou hľadí na tri bodky za titulom...
Polemiku s adorovaním vznešenej výnimočnosti napokon tvorca predlžuje aj smerom dozadu v cykle venovanom renesančným maliarom. Kumšt uznáva, kult nie, hrdinom časti príbehov sa príznačne stáva Pericoloso Sporghersi, Bezvýznamný maliar talianskej renesancie. Jeho tvorca precízne pracuje s naivnou rafinovanosťou prechodu medzi nízkym a vysokým, originálnym a prevzatým (v zmysle výrazu „nenapodobiteľne napodobniť“ ,ktorý sa nachádza v poviedke Elmyr de Hory z knihy Picassov kód), komickým a vážnym, svojím a cudzím.
V knihe Picassov kód okrem historiek o titulnom Picassovi, Monetovi či Švabinskom nájdeme i príbeh o talianskom futuristickom maliarovi „s typicky futuristickým pseudonymom Motoreascopio (spaľovací motor). Remix ideí zasahuje aj oblasť formy, jazykového výrazu. Autor využíva fintu miešania, jazykového makaronizmu, hybridizácie, úžasu z neporozumienia a odhaľovania jeho podstaty. Zároveň prekrúcaním „autentických“ anekdot a primýšľaním vlastných spochybňuje pravdivosť akéhokoľvek prototextu či prvovzoru. Picassov kód, je, samozrejme, aj odkazom na Da Vinciho kód, na bezvýhradnú vieru viery vo svedectvá, zjavenia a posolstvá.