Robert Bielik vstúpil do slovenskej literatúry zbierkou poézie Splny na inom nebi. Zbierka je členená do piatich cyklov (Letci, Maliari, Bojovníci, Včely a Panny), ktoré svojou surreálnosťou a symbolickou preexponovanosťou nadobúdajú podobu teologicko-filozofického traktátu. Zbierka je zaťažená krvopotným predieraním sa k zmyslu ukrytému v húští metafor, parafráz, termínov, metatextov, ťažkopádnych a monštruóznych barokových viet. Autorovo smerovanie k vizionárstvu, kazateľstvu, mučeníctvu a pustovníckemu životu v jaskyni je zavŕšené v zbierke príznačne nazvanej Rehoľa márnomyseľných bratov. Bielikova poézia ovplyvnená biblickou a stredovekou kresťanskou rétorikou so všetkými jej skostnatenými zvratmi a archaickou lexikou je prestúpená prekvapivými metaforami a renesančnou karnevalovou ohyzdnosťou. Ústrednou líniou zbierky je zobrazenie smrti. Kniha je doplnená kresbami autora, ktoré ešte viac umocňujú jej pochmúrnu atmosféru. Symbolika je tu oproti debutu stíšená, apolegetický charakter si však zachovala. V Bielikovej poézii sa najvýraznejšie zo všetkých autorov „barbarskej generácie“ prejavuje problém príslušností, ich hľadania a definovania. Pohyb od extatických stavov k pokore, vyjasňovanie si vlastných postojov, syntéza viet z populárno-vedných publikácií a učených scholastických dišpút, prebujnená intertextualita a košatá syntax robia z Bielikovej poézie recepčne náročné, hermeticky uzavreté texty. Inšpiráciu tajnými knihami, bogomilskými apokryfmi a inými herézami preniká potreba nájsť pravú vieru. Hľadanie jej pravej miery je ústrednou témou autobiografickej prózy Ukrižuj sa! V zbierke Mandragora sa Bielikov jazyk zjednodušuje, zbavuje sa umelých konštrukcií. Na rozdiel od prvých dvoch zbierok sa v Mandragore okrem čisto kresťanských motívov nachádzajú aj prejavy svetovej ekumenickej eklektiky. Tradičné európske herézy a mystika sú prepojené s filozofickými konštantami budhizmu a taoizmu, náboženstvo a filozofia s ezoterikou. Dôležitý je v nej dvojznačný symbol hada – zvodcu z Edenu, ukrutníka, otca úsmevu a lásky. Parafrázy textov orientálnej proveniencie sa v Mesačnom bratovi menia na opätovné vyjasňovanie si pozícií, hľadanie všeobjímajúcej lásky a konfesného dobrodenia. Druhá časť zbierky je napísaná viazaným veršom. V podobnom duchu sa nesie aj posledná Bielikova básnická zbierka zostavená z cyklov viazaných modlitebných štvorverší Vlčí ruženec. Cestovateľské a duchovné zážitky z niekoľkomesačného pobytu v Indii a tibetských kláštoroch pretavil do prózy Gompa. Vysoko estetizovaný prozaický text nasýtený meditatívnymi pasážami, cestopisnými vsuvkami a úvahami o relatívnosti každého pojmu a utrpenia je doplnený krátkymi básňami a čiernobielymi obrazmi plávajúcich oblakov.
Patrik Oriešek
