Roman Bednár predstavuje v súčasnej slovenskej literatúre osobitý autorský fenomén, spočívajúci v širokom žánrovom zábere jeho diel. Významnú úlohu v jeho tvorbe zohráva fakt, že od začiatku sedemdesiatych rokov žije v Nemecku a je úzko napojený na literárne zdroje nemeckého jazykového prostredia, najmä v žánri literatúry faktu a historickej literatúry, teda v žánroch, ktoré mal možnosť čerpať z bohatých zdrojov. Do slovenskej literatúry vstúpil dielom Proroctvá a tajomstvá kozmu a odvtedy je významná časť jeho tvorby venovaná témam kozmu, jeho vzniku a vývoju. V knihe Tajuplný a záhadný kozmos sa zaoberá nielen otázkami makrokozmu, mikrokozmu a tajomstvami vzniku života na Zemi, ale i tajomstvami ľudského mozgu, mýtmi našej civilizácie, ktoré v mnohom zrkadlia procesy v kozme. V knihách Na prahu 3. tisícročia, Magický svet zajtrajška či Proroctvá a tajomstvá kozmu sa do centra jeho pozornosti dostáva človek vo svojom hmotnom i duchovnom bytí, vo fenoméne vedomia, reflektujúceho ľudského vedomia, ktoré autor chápe ako najväčší zázrak kozmickej evolúcie. Svojráznu autorskú podobu našlo jeho očarenie kozmom aj v básnickej zbierke Kozmické melódie. Tým, že v jeho knihách o kozme je aj mnoho hypotetického a literárne majú často podobu „románov o kozme“, nesú v sebe istú dänikenovskú či buttlarovskú črtu spájania vedeckého s hypotetickým a fantastickým, a prinášajú tak do našej literatúry faktu nový, čitateľsky príťažlivý fenomén. Kým knihy o kozme súvisia s autorovou pôvodnou prírodovednou orientáciou, historické romány sa spájajú s jeho očarením „tajuplnými“ postavami a udalosťami histórie ľudstva, s jeho náboženskými a kultúrnymi koreňmi. Rozsiahly román Nofretete a Echnaton, príbeh mitanskej princeznej a egyptského faraóna Echnatona, rámcovaný faraónovým úsilím o založenie nového náboženstva, možno čitateľsky vnímať predovšetkým ako ľúbostný príbeh, do ktorého autor vkladá reálie dobovej egyptskej spoločnosti a rozkrýva svet božstiev, mýtov, náboženských rituálov, aby tak obohatil čitateľovo poznanie o starom Egypte. V tomto a rovnako i v ďalšom rozsiahlom historickom románe Byzantínec – mudrc kráľa Svätopluka, ktorý prehlbuje naše poznanie o Veľkej Morave a jej väzbách na Franskú a Byzantskú ríšu, prepája Bednár príbehovú rovinu s rovinou faktografickou, klasickú románovú fabuláciu obohacuje o neznáme historické fakty (v prípade Byzantínca objavne na čitateľa pôsobí pohľad na existenciu a činnosť byzantskej univerzity v Konštantínopole), a zvyšuje tak poznanie doby, v ktorej sa príbehy odohrávajú. Svoje zážitky z početných ciest po Európe zužitkoval Bednár v knihe Cesty životom, kde na príbehoch ľudí z dvanástich európskych krajín, často v dramaticky vypätých situáciách, zachytáva regionálne odlišnosti, rozdielne kultúrne a duchovné tradície, ktoré vplývajú na konanie i osud jednotlivých postáv. Pre celú doterajšiu tvorbu autora je charakteristický široký žánrový rozsah a často i publicistická aktuálnosť a polemická vyhrotenosť. Snaha autora objavovať nové témy a dávať im atraktívnu literárnu podobu mu zaisťuje trvalú čitateľskú pozornosť.
Anton Baláž
