Roman Kaliský photo 1

Roman Kaliský

23. 9. 1922
Slovenská Ľupča
—  8. 11. 2015
Bratislava
Žáner:
literatúra faktu, scenáristika, iné

Komplexná charakteristika

Knižný debut Romana Kaliského Dlhá cesta vyšiel na začiatku roka 1962 (s knižným vročením 1961) a predstavoval výber z jeho reportáží, ktoré publikoval v týždenníku Kultúrny život, kde pôsobil od októbra 1956, a kde v tom čase svoje reportáže publikoval aj uznávaný spisovateľ a reportér Ladislav Mňačko. Kniha obsahuje jedenásť zväčša dosť rozsiahlych reportáží, rozdelených do štyroch tematických celkov: Zďaleka, z neznáma, Osudy, V horáchKrajina 1960. Vo všetkých je výrazne prítomný subjekt autora-reportéra a uplatnený princíp rámcového rozprávania, do ktorého vkladá príbehy svojich hrdinov, zväčša ľudí z rôznych slovenských dedín a fabrík. Osudy autentických postáv jednotlivých reportáží poznačila predchádzajúca doba, ale aj v nových časoch sa musia vyrovnať s novými životnými okolnosťami a najmä s politickými, spoločenskými, sociálnymi i duchovnými zmenami, ktoré priniesli prvé roky budovania pofebruárovej spoločnosti: prudká industrializácia, často násilne združstevňovanie, nové údernícke formy práce v znárodnených fabrikách i ateizácia spoločenského a rodinného života. Autor o všetkých týchto často dramatických zmenách v spoločnosti píše vecne, bez dobového pátosu a zveličovania obrazu Slovenska ako krajiny „krajších zajtrajškov“. Knihu otvára reportáž Bola raz jedna dedinka, rámcovaná autorovým návratom do Kališťa, odkiaľ pochádzajú jeho predkovia. Ako jedna z partizánskych dedín sa po potlačení SNP stala záchranou pre početné partizánske oddiely a zároveň terčom nemeckých útokov, ktoré vyvrcholili vypálením obce a vyvraždením časti jej obyvateľov. Autor v reportáži prináša aj pohľad na dejiny obce, jej zvyky, zviazanosť jej obyvateľov s okolitou prírodou, zápas o existenciu, prácu v okolitých železiarskych fabrikách. Reportáž je tak aj kronikou obce, po ktorej v čase vzniku reportáže zostala len kaplnka a tabuľka z nápisom Pamiatkovo chránený objekt. Minulosť je silno prítomná aj vo všetkých ostatných reportážach tejto časti knihy, hoci reportáž Pod Červeným kameňom predstavuje začiatky kolektivizácie a Alumínium výstavbu žiarskej hlinikárne. V časti Osudy zvlášť zaujme Kňazova spoveď, v ktorej autor využije náhodné stretnutie v staničnej reštaurácii na citlivé vyrozprávanie osudu mladého gréckokatolíckeho kňaza, ktorý si po zrušení gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku hľadá nielen nové zakotvenie v civilnom zamestnaní, ale aj nový zmysel života. V časti V horách prináša autor príbehy viacerých dramatických udalostí, ktoré sa stali v Tatrách, a v reportáži Sto rokov rastie strom je výrazne prítomné autorovo varovanie pred zbytočným ničením slovenských lesov. Záverečná časť knihy Krajina 1960 prináša reportáže z veľkých stavieb, akými v tom čase bol ropovod Družba (Nad krajinou sa práši), Tesla v Nižnej nad Oravou (Piesne Oravy) či bratislavský Slovnaft (Dve vône Vlčieho hrdla). Aj pre ne je typický reportérov ponor do osudov týchto „hrdinov práce“ a dokumentárne presný a neprikrášlený obraz okolností, v akých tieto stavby vznikali. Dlhú cestu možno i dnes označiť za knihu objavných reportáží, v ktorých sa autor snažil vyhnúť dobovému oslavnému slovníku a namiesto osudov rôznych kurióznych postáv a postavičiek minulosti (typických pre reportáže mladých reportérov vo vtedajšej Smene) predstavil ľudí, ktorí prešli dlhou cestou z nežičlivej minulosti a prítomnosť im vždy neprinášala len životné výhry. Autor do osudov postáv svojich reportáží vstupuje s vedomím, že sa „opovážil s troškou fantázie osvojiť niť života, ktorá mu nepatrí“. Jeho autorskou zásadou akoby bolo heslo: nepatetizovať a neglorifikovať! Ďalšia Kaliského kniha Obžalovaný, vstaňte!, ktorá vyšla v prvom vydaní v roku 1963 a pre veľký čitateľský úspech v ďalších vydaniach, je súborom kriminálnych príbehov a obnovila na začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia v slovenskej literatúre tento obľúbený literárny žáner. Viaceré príbehy sa odohrávajú priamo v súdnej sieni (Tisíc podpisov za obžalovaného, Nerozvedené manželstvo), iné sú vybudované na rozprávaní sudcov a prokurátorov (Svedectvo VIII. A, Verné priateľky), v ďalších ide o klasickú rekonštrukciu kriminálneho činu, zväčša vraždy (Zločin Gusty Boreckej, Pol deci koňaku), ale autor prináša aj rekonštrukciu v tom čase veľmi známeho prípadu falošných filmárov na Čachtickom hrade (Kto nakrúti Báthoryčku?) či strateného poštového vreca s pol miliónom korún, ktorý dostane do strašného pokušenia dedinskú ženu v príbehu Diabol pokušenia. Obžalovaný, vstaňte! okrem dobového apelu na dodržiavanie zásad socialistickej zákonnosti a morálky zároveň prináša premyslene budované príbehy, autorovo suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a dôvernú znalosť kriminalistických metód, ktoré viedli k odhaleniu páchateľa. Kniha dodnes pôsobí čitateľsky rovnako príťažlivo ako v čase vzniku a možno ju považovať za klasické a v mnohom neprekonané dielo v žánri kriminálnych príbehov v slovenskej literatúre. Po vynútenom prerušení tvorby, ktoré trvalo takmer dvadsať rokov, sa Kaliský v tretej vydanej knihe Na poslednom úseku akoby programovo vracia k téme svojej predchádzajúcej knihy, i úvodný text tohto rozsiahleho výberu z jeho novinárskych, publicistických a spomienkových textov nazval Môj návrat k súdničkám (pôvodne ho publikoval denník Národná obroda 20. októbra 1990). Je to autorská rekonštrukcia udalostí z októbra a novembra 1989, teda tesne pred pádom komunistického režimu, keď štátna bezpečnosť zadržala a obvinila z protištátnej činnosti piatich slovenských disidentov a pripravovala proti nim politický protest. Kaliský zaznamenáva udalosti (list prezidentovi Husákovi, súdny proces s J. Čarnogurským, reportáže autora pre Slobodnú Európu z procesu, Dubčekovu prítomnosť na procese a nakoniec zastavenie trestného stíhania), ktoré na konci rozprávania označil za svoj „návrat k súdničkám“. Tento i nasledujúce texty v prvej časti knihy: Nič neprehrmelo o svojom kolegovi z Kultúrneho života Pavlovi Ličkovi a jeho „justičnom zdeptaní“ v čase normalizácie a Veľký starý muž o osude A. Solženicyna po návrate do Ruska po dvadsaťročnom exile veľmi presvedčivo ukazujú, že Kaliského tvorba nestratila nič zo svojej ľudskej angažovanosti i profesionálneho majstrovstva. Kniha prináša aj rozsiahly výber Kaliského článkov, ktoré v členení na viacero častí ukazujú zložitý ponovembrový zápas o budúcu tvár Slovenska, ktorú autor jednoznačne spája s vyvrcholením emancipačného procesu slovenského národa v podobe vzniku samostatnej demokratickej Slovenskej republiky (Nečakajme na zázrak, konajme, Dajme zbohom federácii, Faktor času a iné) a jej opätovné zakotvenie v národných kresťanských tradíciách (Slovensko na kolenách, Nádejou proti strachu). Záverečnú časť knihy otvára rozhovor D. Machalu s R. Kaliským V dolžnosti bojca“ o jeho pôsobení v Kultúrnom živote, podmienkach novinárskej a tvorivej práce vôbec pod tlakom predbežnej cenzúry, ale aj o jeho ľudskej skúsenosti účastníka SNP. Povstanie, partizánska vojna po jeho potlačení, osud americkej vojenskej misie a oslobodenie je obsahom i záverečných spomienkových textov knihy Homôlka – Veľký bok 1944Návrat z divej vojny. V nich, rovnako ako v celom diele, je obsiahnuté autorovo poznanie novodobých slovenských dejin i jeho ľudská a reportérska skúsenosť s tými, ktorí sa stali ich tvorcami.

Anton Baláž