Roman Kaliský sa narodil 23. septembra 1922 v Slovenskej Ľupči. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Liptovskom Mikuláši. Štúdium chemického inžinierstva na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave prerušil pre vojnové udalosti. Zúčastnil sa v Slovenskom národnom povstaní, bojoval v partizánskej brigáde Jánošík. Po skončení druhej svetovej vojny pracoval ako redaktor – do roku 1948 v denníku Práca, krátko pôsobil v denníku Ľud, od roku 1953 pôsobil ako dramaturg slovenského dokumentárneho a neskôr hraného filmu. Od októbra 1956 do novembra 1967 pracoval v týždenníku Kultúrny život ako reportér a publicista. Od decembra 1967 do roku 1970 pracoval ako redaktor v Slovenskej televízii v Bratislave. Pre svoje občianske a politické postoje v roku 1968 bol z televízie prepustený, občiansky diskriminovaný, bez možnosti publikovať. Zamestnal sa ako robotník v bratislavskej Dimitrovke, neskôr sa v Pamiatkostave vyučil za murára a pracoval v tejto profesii až do leta 1989. V novembrových dňoch sa ako publicista svojimi vystúpeniami v rádiu Slobodná Európa postavil na obranu uväznených disidentov z tzv. bratislavskej päťky. Po politických zmenách v novembri 1989 a páde komunistického režimu sa vo februári 1990 stal riaditeľom Slovenskej televízie. Na tomto poste pôsobil do augusta 1990 a odvtedy sa trvalo venoval len novinárskej a publicistickej tvorbe. Pôsobil ako redaktor v Slovenských národných novinách, Literárnom týždenníku a v rokoch 1993 – 1994 ako zástupca šéfredaktora denníka Slovenská republika. Autorsky spolupracoval s denníkmi Národná obroda, Koridor a Pravda. Vo svojej publicistike podporoval úsilie tej časti slovenskej politickej reprezentácie, ktorá presadzovala vznik samostatnej Slovenskej republiky. Bol spoluautorom návrhu Deklarácie Slovenskej národnej rady o štátnej suverenite Slovenskej republiky. V roku 1990 sa aktívne podieľal na vzniku Slovenského syndikátu novinárov a v nasledujúcich rokoch pracoval v jeho riadiacich orgánoch. Zomrel 8. 11.2015.
