Rudolf Chmel photo 1

Rudolf Chmel

11. 2. 1939
Plzeň
Pseudonym:
ruch; Anton Švehol
Žáner:
editorská činnosť, esej, literárna veda, odborná literatúra

Komplexná charakteristika

Rudolf Chmel je literárny vedec, významný hungarista, ktorý sa počas dlhodobého výskumného procesu vypracoval na jedného z najvýznamnejších odborníkov na slovensko-maďarské vzťahy. Jeho literárnohistorické práce Literatúry v kontaktoch a Paralely a konfrontácie objektívne analyzujú zložitú problematiku vzájomných vzťahov na rozličných úrovniach a sú akceptované tak na slovenskej ako aj na maďarskej strane. Autor nimi položil pevný základ na ďalšie bádanie, ktoré sa už nebude môcť vrátiť k nepodloženým predsudkom a averziám. Monografie materiálovo dopĺňa antológia dokumentárnych textov z 19. a 20. storočia Literárne vzťahy slovensko-maďarské, ako aj subjektívne ladená kniha memoárov a esejí Moja maďarská otázka. Ako slovakista a editor sa orientoval na skúmanie spoločensko-kultúrnych a literárnych koncepcií v 19. a čiastočne aj v 20. storočí, osobitne dejinám literárnej kritiky. V tejto oblasti vyústili jeho analýzy literárnokritického myslenia od národného obrodenia až po koniec druhej svetovej vojny do syntetizujúceho diela Dejiny slovenskej literárnej kritiky, obnažujúceho cez otázky literárneho vývoja uzlové body našich kultúrnych a spoločenských dejín. Organickou súčasťou jeho výskumnej aktivity je kritická a edično-vydavateľská činnosť. Ako kritik sa najmä v 60. rokoch zúčastňoval na formovaní profilu súdobej slovenskej literatúry, o čom svedčia početné štúdie, články a state. Ako editor pripravil s kritickým komentárom a rozsiahlymi štúdiami na vydanie: dielo M. Dohnányho Dumy a Listy a denníky, kritické dielo J. M. Hurbana Slovensko a jeho život literárny a Životopisy a články i antológiu slovenskej satirickej poézie Žihadlice. Osobitne treba pripomenúť podnetnú antológiu slovenskej eseje Myšlienka a tvar, ktorá dokumentuje takmer poldruhastoročný vývin tohto žánru: od Hodžovho Dobrého slova Slovákom, súcim na slovo, cez Štúra, Hurbana a Dohnányho, S. H. Vajanského, zabúdaného J. Lajčiaka, Š. Krčméryho, až po A. Matušku a J. Felixa a je doplnená štúdiou O slovenskej eseji, v ktorej Chmel o. i. konštatuje, že „esej vo vývine celej literatúry má isté špecifiká podľa tradície vlastnej society a jej kultúry. Z tohto hľadiska je aj podoba funkcie slovenskej eseje do istej miery historicky premenlivá a spojená s konkrétnym stavom literárneho aj spoločenského vývinu“. Rovnako podnetne na súčasné myslenie pôsobí edičné sprístupnenie prác polemicky vnímanej postavy A. Škarvana Zápisky vojenského lekára a Slováci. Spolu so známym českým slovakistom a literárnym vedcom L. Paterom vydal antológiu Kontext české a slovenské literatury. V 90. rokoch, v čase, keď sa znova začal politický zápas o zmysel slovenských dejín, o naše miesto v stredouerópskych dejinách a o naše historické smerovanie do budúcnosti, pripravil rozsiahlu a podnetnú antológiu Slovenská otázka v 20. storočí: zahrnul do nej texty slovenských politikov, historikov a literátov, ktorí sa snažili z rôznych uhlov pohľadu reflektovať (a pokiaľ ide o aktívnych politikov ako A. Hlinka, M. Hodža, G. Husák) aj riešiť štátoprávne postavenie Slovenska v spoločnom štáte s Čechmi na princípe rovný s rovným. V úvodnej štúdii k antológii Chmel konštatuje, že realizácia princípu rovný s rovným „sa ukázala reálna iba pri jestvovaní dvoch samostatných štátov. Slovenská otázka dostala slovenskú odpoveď, ale podpísali sa pod ňu aj Česi“. Najnovším autorovým dielom je súbor esejí Moje slovenské pochybnosti, ktoré vznikli v poslednom desaťročí a možno ich charakterizovať ako aktuálne a zároveň nadčasové reflexie o našej národnej minulosti, o predsudkoch a traumách, ktoré sú večným sprievodcom na našej ceste dejinami.

Anton Baláž