Rudolf Chmel photo 1

Rudolf Chmel

11. 2. 1939
Plzeň
Pseudonym:
ruch; Anton Švehol
Žáner:
editorská činnosť, esej, literárna veda, odborná literatúra

Napísali o autorovi

Ako vedeckého pracovníka zaujímali Chmela skôr názory ako literárne fikcie – hoci ani tým sa nevyhýbal, ale dominovalo myslenie o literatúre a o národe. Ako liberál sledoval pritom najmä apokryfnú líniu (Matuškov výraz) slovenskej historickej reflexie, nie tú oficiálnu či oficióznu. Svedčia o tom nielen jeho početné štúdie a publikácie, ale aj edičná činnosť: výbery z diel režimom obchádzaných autorov. Väčšina výberov vychádzala v Tatrane v edícii Slovenská myšlienka. V liberálnych tendenciách a roztískaní dogmatických mantinelov pokračoval aj ako šéfredaktor Slovenských pohľadov v rokoch pred pádom komunizmu. Myslím, že to boli hviezdne roky tohto časopisu. V 90. rokoch sa len vďaka jeho osobnému nasadeniu podarilo udržať štúdium slovakistiky v Prahe (knižnicu katedry vybudoval z vlastných zdrojov). A bol to Chmel, nie jeho kritici z radov „roduverných“ Slovákov, kto zozbieral a vydal dokumenty nášho národného uvažovania v publikácii Slovenská otázka v 20. storočí, ktorá vyšla aj v Maďarsku a Poľsku a stala sa vlastne prvou ucelenou informáciou o národných snahách Slovákov u našich bezprostredných susedov. Chmelovo dlhodobé dejstvovanie v slovenskom spoločenskom a kultúrnom kontexte možno charakterizovať ako život plný pozitívnych tvorivých aktivít.

Vladimír Petrík

Najnovší opus Rudolfa Chmela s trochu zašifrovaným názvom Romantizmus v globalizme je profilovým zväzkom. To znamená, že si ho autor zostavil z tých štúdií, statí, článkov, kritík, rozhovorov, ktoré najlepším a najvhodnejším spôsobom charakterizujú jeho dlhodobé a početné aktivity. Vonkajším impulzom bolo životné jubileum. A tak možno povedať, že táto objemná publikácia (vyše 600 strán) autora nielen významne prezentuje, ale aj reprezentuje. Rudolf Chmel vstúpil na literárnu scénu ako literárny historik, ktorý sa neskôr pretransformoval na komparatistu, skúmajúceho najmä slovensko-maďarské vzťahy. Ako literárny historik sa totiž dôkladne a pomerne dlho venoval najmä slovenskému romantizmu, teda v podstate obdobiu nášho národného obrodenia. Ak chcel Chmel obsiahnuť skúmanú problematiku globálnejšie, nemohol sa obmedziť len na literatúru, musel sledovať i celý kultúrny a spoločenský kontext. Tak sa postupne vypracoval na znalca celej epochy. A keďže Slováci žili v 19. storočí vo viacnásobnom štáte s maďarskou dominanciou, začal si všímať aj slovensko-maďarské vzťahy. Od komparácie príbuzných či protikladných javov z literárnej a kultúrnej oblasti sa prepracoval k témam kultúrnopolitickým a politickým, o ktorých začal uvažovať už v mierke strednej Európy. Napokon ho tento proces zatiahol aj do praktickej politiky. Pokiaľ ide o slovenský romantizmus, do prítomnej knihy pojal najmä portréty jeho významných predstaviteľov, Štúrom a Hurbanom počnúc. Túto osobnostnú líniu potiahol i ďalej, cez profil Ivana Kadlečíka vlastne až do prítomnosti. (...) Pojem romantizmus sa netýka len obdobia národného obrodenia, ale aj našej povahy, našich reakcií na historické výzvy a napokon aj autora samého. Na zadnej strane obálky totiž píše, že v jeho úsilí presvedčiť čitateľa o svojej „subjektívnej“ pravde, je tiež čosi romantické. Možno je to tak, ale dôležité je, že poznatky, ku ktorým za desaťročia dospel, nie sú výrazom romantických ilúzií, lež výsledkom triezveho, vecného a analytického uvažovania. Preto jeho odpovede na aktuálne, hoci stále tie isté otázky (ich zložitosť navršovaná dejinami vylučuje striktné závery) posúvajú naše poznanie ďalej. 

Vladimír Petrík