Rudolf Čižmárik photo 1

Rudolf Čižmárik

18. 7. 1949
Šoporňa
—  10. 3. 2008
Bratislava
Žáner:
esej, poézia, pre deti a mládež, próza, rozhlasová tvorba

Komplexná charakteristika

Rudolf Čižmárik začal časopisecky publikovať v druhej polovici 60. rokov v Mladej tvorbe, Slovenských pohľadoch a Novom slove. V zborníku Stretnutie IV (1970) sa predstavil poémou Nedovoláš sa zeme po kameňoch. Podobne v zborníku V tomto čase (1973) publikoval rovnomennú rozsiahlu básnickú skladbu. Samostatnou zbierkou debutoval r. 1970. Čižmárik v básnickej tvorbe nadväzoval na podnety Trnavskej skupiny stavbou metafory. Zároveň sa od nich odlišoval nielen poetickými evokáciami prenikajúcimi do hlbín emocionálnej sféry výraznejšou individualizáciou a subjektivizáciou, ale aj smerovaním do intímnejších oblastí života jednotlivca. Vie zasiahnuť prekvapivým pohľadom, metaforou a básnickým obrazom čitateľa a vyvolať v ňom živú rezonanciu. Tematicky čerpá z rozmanitých podnetov. Raz je to rodný kraj, detstvo a zážitky z detstva, inokedy sa inšpiruje detským vnímaním sveta s prekvapivým poetickým dotvorením detskej reflexie do nečakaných zmysluplných súvislostí (Umývanie vody). Nevyhýba sa ani aktuálnym otázkam života doby, ktoré autor intenzívne preciťoval, ani spoločensko-historickým udalostiam a problémom (V tomto čase, Stvorenie slnka), kde sa usiluje o novú generačnú výpoveď. Významné zastúpenie v jeho poézii majú motívy ľúbostných vzťahov, lásky, ale aj sklamania. Ťažiskom Čižmárikovej tvorivej aktivity je básnická tvorba. Charakterizuje ju predovšetkým intímna lyrika na pozadí existujúcich životných protirečení, ktorá niekedy prechádza až na hranicu výpravno-epickej skladby (Horiaca ruža). Ešte výraznejšie smerovanie k epickému tvaru bádať v tvorbe, ktorá vychádza z aktuálnych podnetov doby a spoločensko-historického zázemia (V tomto čase, Stvorenie slnka). Jeho poézia prekvapuje sviežosťou, pôsobivosťou, hlbokým citovým zázemím. V dramatickej skratke vie vysloviť protirečivosť života, v ktorom sú láska a nenávisť najintímnejšou realitou zakorenenou hlboko v existenciálnych a bytostných štruktúrach človeka. Najmä v posledných zbierkach (Umývanie vody, Obojstranný zápal sŕdc, Horiaca ruža) sa stretávame s vyzrelou autorskou osobnosťou. Zbierka poviedok Rozhovor so Svetlanou tematicky čerpá z prostredia atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, kde bol autor na tvorivom pobyte. Sú to reportážno-umelecké poviedky o osudoch ľudí z tohto prostredia. V novele Portrét pekára sa pokúsil o autobiografické vykreslenie rodiny pekárskeho majstra, ktorý náhle tragicky zahynul. Na pozadí vzťahov medzi deťmi odkrýva obraz rodiny. Najnovšia prozaická kniha novela Press a stres je výpoveďou o osudoch novinára v strednom veku, ktorý prehodnocuje svoje životné postoje. Rozkrýva v nej odcudzenosť vzťahov a stratu schopnosti komunikácie medzi ľuďmi na pozadí rozkladu hodnotových orientácií po páde komunistického režimu, ale predovšetkým charaktery ľudí ako sa prejavujú v meniacich sa spoločenských pomeroch.

Viktor Timura