Rudolf Klačko

12. 4. 1892
Zákopčie
—  16. 2. 1975
Bratislava
Pseudonym:
Marian Rudovský
Žáner:
odborná literatúra

Životopis autora

Rudolf Klačko študoval na gymnáziu v Ružomberku, kde v roku 1911 maturoval, 1911 – 1914 prírodné vedy na univerzite v Budapešti, 1923 získal pedagogickú kvalifikáciu na Karlovej univerzite v Prahe, 1926 profesorský diplom na Masarykovej univerzite v Brne. V prvej svetovej vojne bojoval na východnom fronte, kde padol do ruského zajatia, zapojil sa do čs. zahraničného odboja, vstúpil do čs. légií v Rusku. V rokoch 1921 – 1922 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Bratislave, 1922 – 1926 v Revúcej, 1927 – 1932 v Martine, kde zároveň zastával funkciu druhého tajomníka Matice slovenskej, od roku 1933 trvale pôsobil v Bratislave: 1933 – 1945 profesor na gymnáziu, 1945 – 1949 prednosta prezídia Povereníctva školstva a osvety, 1949 – 1951 odborný asistent Katedry biológie na Pedagogickej fakulte Slov. univerzity, 1951 – 1956 vedúci Katedry biológie na Vysokej škole pedagogickej, od roku 1956 na dôchodku. Literárnu činnosť začal v legionárskych Slov. hlasoch, s J. Gregorom-Tajovským pripravil osvetovú príručku Malý kultúrny zemepis Slovenska (1919). Na matičnej pôde sám i spoločne s J. C. Hronským zostavil početné čítanky pre ľudové školy, 1926 so Š. Krčmérym redigoval detský časopis Včielka, 1927 založil a krátko redigoval časopis Slniečko, 1929 inicioval vznik edície pre mládež Dobré slovo, 1934 – 35 viedol edíciu Slov. umelci a 1935 – 40 edíciu Spoločnosť priateľov klasických kníh. Ťažisko jeho literárnych aktivít spočívalo v prekladateľskej činnosti predovšetkým z ruštiny. Začal prekladmi ruských rozprávok, pokračoval ruskými a sovietskymi autormi literatúry pre deti a mládež (V. V. Bianki, N. A. Galkin, D. N. Mamin-Sibiriak, V. J. Šiškov, S. Zajajickij, K. M. Staňukovič, A. S. Neverov, A. Jakovlev), preložil významné beletristické diela ruských klasikov (L. N. Tolstoj, N. V. Gogoľ, F. M. Dostojevskij, A. P. Čechov, S. T. Aksakov, A. F. Pisemskij, A. I. Kuprin, I. A. Bunin). Umeleckú i odbornú literatúru prekladal aj z poľštiny, češtiny a nemčiny.