R. 1928 – 36 študoval na gymnáziu v Liptovskom Mikulaši, 1936 – 40 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ na gymnáziách v Martine a v Liptovskom Mikulaši, r. 1941 – 44 bol civilným zamestnancom Ministerstva národnej obrany v Bratislave, 1945 – 50 pracovníkom Povereníctva informácií v Košiciach a v Bratislave, od 1950 pedagógom na Vysokej škole múzických umení, od 1971 jej rektorom, 1958 – 61 umeleckým šéfom činohry SND, 1967 – 71 činohry Novej scény, od 1990 žil na dôchodku v Bratislave. Ako divadelný teoretik a kritik viedol r. 1946 – 47 časopis Umenie, 1953 – 56 a 1971 – 75 časopis Slov. divadlo. Vo vedeckej práci sa spočiatku orientoval na folkloristický výskum. Knižne debutoval prácou Štúrovci a ústna slovesnosť (1943). Oddaný vzťah k vtedajšiemu Sovietskemu zväzu vyjadril už v knihe reportáží Láska bez hraníc (1953). Neskoršie sa zaoberal hereckým a režisérskym osobnostiam SND, teatrológiou a otázkami slov. divadla, hereckej tvorby, dramaturgie, divadelnej kritiky v knihách Slovenskí divadelníci v kresbách K. L. Zachara (1956), So slovenským divadlom (1957), Dvadsať rokov slovenského činoherného divadla (1966), Divadlo plných tónov (1969), Andrej Bagar (1971), Teória dramatických umení (1979), Súčasná slovenská dráma (1981), Tvary a tváre divadla (1983), Kritika divadelnej praxe (1984) a i. Vlastné teoretické a kritické práce zhrnul v dielach Zápas o socialistické divadlo (1976) a Sovietske hry na slovenských javiskách (1977). Výber štúdií, článkov a prednášok z r. 1945 – 81 vydal pod názvom Hľadanie istôt (1983), napísal aj autobiografickú knihu Na krížnych cestách (2002).
