Rút Lichnerová photo 1

Rút Lichnerová

12. 1. 1951
Martin
Žáner:
esej, odborná literatúra, próza, rozhlasová tvorba
Rodné meno:
Kušnieriková

Napísali o autorovi

Pri všetkej historicko-sociálnej robustnosti Lichnerovej text žije predovšetkým subjektivitou: poéziou, duchovnom, magikou, metafyzikou i iracionalitou. Možno práve z autorkinej schopnosti prepojiť prozaickým tvarom neprepojiteľné sa zrodil zázrak textu, ktorý nevyučuje ani dejiny, ani morálku, ani estetiku, ale sám je históriou, morálkou i estetikou a nedá sa pritom zmámiť nijakými lákavými pokušeniami. Lichnerovej písanie spočíva na efektných detailných obrazoch plných farieb, vôní, hudby a zvukov, ktoré sú však obťažkané mnohoznačnou tajomnou symbolikou, čerpajúcou silu z ľudovej mágie, rozprávok a mýtov, ba ešte častejšie z podobenstiev Starého či Nového zákona. Napríklad konkrétny konzumný riečny rak, ktorý je v knižke predmetom podnikania, sa v Lichnerovej expozícii stáva obrazom vyvolávajúcim nostalgiu za odchádzajúcim svetom i predstavu ekonomickej budúcnosti, šošovičkou na čistenie zraku, koncentrátom čistoty i premeny, ale isto generuje aj mnohé iné, viac alebo menej postrehnuteľné jemnosti. No všetko toto pláva vo vášnivom toku Lichnerovej čarovného rozprávačstva, v ktorom sa telesnosť nebije s duchovnosťou a zázračno s realitou. Aj preto je Lichnerovej štvrtá knižka Rieka. Príbeh bielej, ružovej a tyrkysovej najmä knižkou o láske pre náročných milencov.

Alexander Halvoník

Autorku primárne zaujíma vzťah medzi mužom a ženou. Vkladá doň vlastnú skúsenosť, no predovšetkým vlastnú úvahu. Lichnerová dokáže obdivuhodne presne opísať jemné pradivo meniacich sa vzťahov medzi dvoma pohlaviami, plné rozličných náznakov a variantov. Autorka pracuje tak s uvážlivým slovom, ako so zámlkami a náznakmi. Jej texty sú preto náročné na významovú interpretáciu. Vyžadujú čitateľskú sústredenosť. Ak sa však čitateľ prehryzie k zmyslu, čaká ho evidentný zážitok. Rút Lichnerová je autorka, ktorá stojí za pozornosť.

Vladimír Petrík

Rút Lichnerová totiž nepredstiera, a vrhá sa strmhlav do vôd nekonvenčnosti, nového vytvárania obrazov, vnemov, myšlienok: nového zobrazovania skutočnosti. Jej próza je magnetická, trochu metafyzická a magická. Je v nej prítomný Boh i prostý ľudský bôľ. A najmä v nej vidím túžbu po pravde. Po nepredstieraní, po nepretvarovaní sa, po nachádzaní skutočných hodnôt a odbúravaní nánosov falše a rituálnych tancov obnovujúcich naše ochranné i útočné mimikry. Neschovávať sa. A každou bunkou vnímať a vyvolávať: domáhať sa slobody. Voľnosti. Nezávislosti. Nekonvenčnosti.

Bohuš Bodacz