Stanislav HÁBER sa narodil r. 1966 v Brezne, r. 1980 – 84 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1984 – 85 na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach (po autohavárii bol vyradený z pilotného výcviku), 1987 – 93 žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde r. 1993 promoval. R. 1986 – 87 vojak z povolania v Prešove, od r. 1987 redaktor podnikových novín Strojár v Košiciach, Prešovských novín v Prešove, Východoslov. vydavateľstva v Košiciach, 1987 – 91 Hlavnej redakcie Televíznych novín Čs. televízie, 1991 – 92 týždenníka Zmena, v r. 1992 – 93 v slobodnom povolaní, 1993 – 94 redaktor vo viacerých periodikách (Smena, Slobodný piatok, Hospodárske noviny) a Tlačovej agentúry Slov. republiky, 1994 – 95 riaditeľ odboru verejnej mienky a hovorca Hnutia za demokratické Slovensko, 1995 – 96 hovorca Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, 1996 – 97 redaktor Literárneho týždenníka, 1997 zástupca šéfredaktora týždenníka Extra, redaktor Zmeny, 1997 – 99 redaktor denníka Slov. republika, od r. 1999 denníka Nový deň v Bratislave. Potom asistent poslanca NR SR, živnostník, autor na voľnej nohe. Od r. 2006 na Ministerstve pôdohospodárstva SR aj v pozícii hovorcu. V r. 2007 bol pri ustanovení Európskeho parlamentu Rómov (na prvom rokovaní ho viedol ako hovorca a moderátor). V časoch zamestnania v STV moderoval spravodajské relácie a priame prenosy, neskôr (v r. 1997) reláciu Silná káva a v r. 2007 duchovnú reláciu Sféry dôverné. Autor románu z vojenského prostredia Sme samý lepší chlap (1995), zbierky troch noviel Paľko Hrchov (1996), románu Najvyšší a najnižší (1999). Venuje sa aj poézii, prvé básne publikoval časopisecky a v zborníkoch, knižne vydal zbierku občianskej lyriky Pokoj rezbára (1998), zbierky lyrických a meditatívnych básní Egotikon (2001), Záhady duševnej záhrady (2003), Intimity (2005), Dva tóny (2007), Štvrťstoročie lásky (2008), Voňavé milovanie (2008), Sto plus jedna láska (2009), Popísané páperie (2011) a Spovede z dymu (2011). Súčasne sa prezentoval aj ako prozaik knihou poviedok s názvom O (2004) a románovým príbehom Oskár ide do neba (2009). Ten prináša intímnu spoveď starého horára Oskára o skutkoch jeho života. Aktuálne sa predstavil románom Mäkké F (2010). V oblasti publicistiky sa prezentoval knižnými súbormi … ani prvý ani posledný… (1995) a Reportážna inventúra (1997). Pre Slovenský rozhlas pripravil viacero literárnych pásiem (napr. Londonov raj, 1998, Mág reality, 1997), cyklus rozhlasových poviedok Príbehy mena (2004 – 2005) a cyklus životopisov svätcov Svätí pre súčasnosť (2006 – 2007). Pripravil tiež viacero dokumentárnych filmov (Astronaut kazateľ, 1990, Tisíc malých princov, 1992, Gróf strateného času, 1992).
