Stanislav Rakús

20. 1. 1940
Šúrovce
Žáner:
esej, literárna veda, pre deti a mládež, próza, iné

Komplexná charakteristika

Stanislav Rakús je profesorom na univerzite v Prešove, kde prednáša teóriu a dejiny literatúry. Jeho prozaická tvorba súvisí s touto profesiou. Autor v nej demonštruje nielen vlastné videnie sveta, ale aj moderné naratívne a sujetovo-kompozičné postupy. V novele Žobráci vyšiel z tradície lyrizovanej prózy a naturizmu. Z témy (žobráci) je zrejmé, že sa tu presadil silný sociálny tón. No autor ju nepojal len ako spoločenský problém. Sústredil sa na ňu ako na psychologický jav. V podstate ho zaujímajú ľudia z okraja spoločnosti a hľadá ich ľudský rozmer. To znamená, že sociálne postavenie žobrákov nie je v sujete rozhodujúce. Aj napriek biednemu osudu zachovávajú si ľudskú dôstojnosť. Podobne sú ladené aj príbehy zo zbierky poviedok Pieseň o studničnej vode. Rakús tu však viac čerpá z mýtov a folklóru baladickej proveniencie. Aj tu ho zaujímajú predovšetkým medziľudské vzťahy. Primárne v sujete je dobro a zlo. Tentoraz sa sústredil na vzťahy medzi najbližšími, na materský či otcovský cit. Do každého príbehu vnáša autor dramatický moment, ktorý podčiarkuje tragiku ľudského osudu. Pre všetky prózy je charakteristický naratívny postup. Nielen postavy rozprávajú príbehy, často vymyslené, ale aj autorská stratégia je založená na princípe rozprávania. Rozprávačské postupy Rakús majstrovsky ovláda. Pritom naplno využíva poetické danosti jazyka a finesy štylistického prejavu. O viacerých textoch možno povedať, že ide o útvary so štylistickou dominantou. Skôr ako o vlastný príbeh mu teda ide o jeho pôsobivé (ozvláštnené) uchopenie. V tom nadviazal na postupy modernej slovenskej prózy J. C. Hronským počnúc. Román Temporálne poznámky má iný charakter. Na rozdiel od predošlých kníh tu využil vlastnú skúsenosť. V strede príbehu je stredoškolský profesor a jeho každodenná učiteľská prax, plná trapasov a paradoxov. Konflikt medzi dobrom a zlom sa tu pretransformoval do konfliktu medzi jednotlivcom a systémom (školským i spoločenským), v ktorom je jednotlivec nútený existovať. Prvok ozvláštnenia sa presunul zo sféry jazyka (jazyk má esteticky neutrálnu podobu) do sféry sujetu. V tomto prípade sa Rakús odrazil od tej etapy domáceho prozaického vývinu, ktorá poprala naturizmus a vyzdvihla ozvláštňovanie stavebnosťou, teda sujetom. V knižke pre deti Mačacia krajina autor rozviedol jeden motív poviedky Jasanica z Piesne o studničnej vode.

Vladimír Petrík