Stanislav Štepka photo 2

Stanislav Štepka

26. 7. 1944
Radošina
Žáner:
dráma, pre deti a mládež, próza

Komplexná charakteristika

Stanislav Štepka je originálny a všestranný divadelný umelec: dramatický autor, textár, herec, režisér, zakladateľ a šéf Radošinského naivného divadla. Takmer vo všetkých hrách, ktoré napísal, aj sám hral; napísal k nim texty piesní a spočiatku väčšinu z nich aj sám režíroval. V roku 1963 zakladá vo svojej rodnej dedine Radošina divadelný súbor malých javiskových foriem. Prvým predstavením je inscenácia jeho kabaretnej hry Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z – má tri reprízy. Od roku 1969 prijíma Štepkov súbor názov Radošinské naivné divadlo, od roku 1970 pôsobí divadlo v Bratislave. Štepka ako autor a divadelník sa inšpiroval najmä tvorbou malých pražských divadiel z prelomu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, predovšetkým divadlom Semafor Jiřího Suchého a Jiřího Šlitra. Zo slovenských autorov a divadelníkov ho najviac ovplyvnili Milan Lasica a Július Satinský. Inšpiroval ho teda špecifický žáner literárneho kabaretu – produkt veľkomestského prostredia. Štepka však vynaliezavo spojil charakteristické črty vidieckeho ochotníckeho divadla a mestského intelektuálneho kabaretu. Svoje hry píše a hrá – okrem spisovnej reči – aj v rodnom radošinskom nárečí, ktoré mieša s prvkami mestského žargónu. Zároveň v jeho hrách nachádzame ozveny viedenskej lokálnej frašky a commedie dell´arte: najmä vo vyhranenej typológii postáv a v ich pohľade na svet z plebejskej perspektívy. Protagonisti Štepkových hier sú práve tí "nestroyovskí" drobní hrdinovia, ktorí vnímajú svet až detsky priamym spôsobom, a tak vypuklo odhalia jeho absurdnosť a abnormalitu. Radošinské naivné divadlo je naivné spôsobom, akým sú naivní šašovia a klauni, akým je naivný Charlie Chaplin. Práve ten "pohľad zdola hore" je demaskujúci, prenikavý a plebejský, oslovuje široké vrstvy obecenstva a Radošinské naivné divadlo sa stáva počas štyridsiatich rokov svojej existencie vskutku všeobecne známym a populárnym fenoménom; mnohé výroky Štepkových dramatických postáv "zľudoveli" a prenikli do bežnej hovorovej reči. Štepka vo svojich hrách často paroduje spoločenské pomery, myšlienkové klišé, a ideologické frázy (to prinieslo Radošinskému naivnému divadlu viaceré problémy a cenzorské zákazy v období komunistickej moci). Štepkovi nie je cudzí ani pátos moralistu, vždy však zrelativizovaný láskavou iróniou. Viaceré Štepkove hry demaskujú národné mýty (najmä Jááánošííík) a kriticky interpretujú slovenskú históriu (Ako sme sa hľadali, Ako bolo, Vygumuj a napíš, Kino Pokrok). Insitný statický a predovšetkým deklamačný charakter inscenácií, ktorý bol pre Radošinské naivné divadlo typický v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, sa postupne obohacuje o dynamickejšiu scénografiu, pohybové aj tanečné výrazové prostriedky, v divadle čoraz častejšie účinkujú profesionálni režiséri, scénickí výtvarníci, herci, speváci, hudobníci. Divadlo sa výrazne profesionalizuje, ale zachováva si pritom svoju charakteristickú insitnú poetiku. Štepka nielen ako autor, ale aj ako divadelný šéf a herec sa výrazne podieľa na tomto procese profesionalizácie. Radošinské naivné divadlo rozširuje svoju pôsobnosť aj do elektronických médií – jeho hry a programy sa pravidelne objavujú na programe rozhlasových a televíznych staníc. Stanislav Štepka patrí dnes k najpopulárnejším divadelným autorom a Radošinské naivné divadlo k najpopulárnejším divadelným súborom na Slovensku.

Martin Porubjak

 

Veľký význam pre históriu Radošinského naivného divadla, ale aj pre poznanie situácie v slovenskom divadelníctve všeobecne majú jeho spomienkové knihy, montáže vlastných textov, citácií iných o tvorbe RND a vlastných dramatických textov (Kronika komika 1, 2, 3). Podobne je ladená aj prvá kniha z tejto série, venovaná herečke RND Kataríne Kolníkovej. V poslednom období sa venuje aj písaniu prózy (Sedem hlavných hriechov, súbežne prepracované aj ako inscenácia). Štepka mal v tvorbe vždy vyvinutý zmysle pre hodnoty rodiny, a tak postupne, ako mu pribúdajú vnúčence, je len prirodzené, že sa vie vo svojej tvorbe ústretovo preorientovať aj na detského čitateľa (Lastovičie rozprávky), ktoré takisto plánuje uviesť na scéne RND.

Anna Blahová