Stanislava Chrobáková Repar photo 1

Stanislava Chrobáková Repar

5. 5. 1960
Bratislava

Napísali o autorovi

Cyklus básní Na hranici jazyka nie je len ďalší autorkin text, ale krok, ktorým sa približuje k presnosti a jasnosti nielen za seba, ale za poéziu. Tento cyklus básní je aj krokom k prehĺbeniu stopy, napr. i v miere vzťahovania prežívaných situácií k mravnému základu, ktorý si autorka nesie a živí ho reflexiou. Máme pred sebou poéziu dôstojnosti, básnický výkon.

Ivan Laučík

Deset úsporných prozaických etud – Anjelské utópie literární kritičky a básnířky Stanislavy Chrobákové-Repar představuje obecně lidská i tradiční feministická témata na jen částečně zoraném středoevropském – post-socialistickém a patriarchálním – poli. Z tohoto historicko-kulturního kontextu vychází dvě základní tematické linie sbírky: jazyk a ženská zkušenost. V literárním kontextu, řekněme anglo-americkém či francouzském, jsou oba jevy přinejmenším třicet let intenzívně prozkoumávány a často významně propojovány. (...) V literárním kontextu středoevropském – v našem případě slovenském či českém – stále ještě patří otázky jazyka i ženské zkušenosti k radikálním novinkám polistopadové éry.

Libora Oates-Indruchová

Monografia Mila Haugová (Alfa) literárnej vedkyne a spisovateľky Stanislavy Chrobákovej-Repar nie je iba o poetke Mile Haugovej, o jej poézii a problematike ženského písania. Určujúcou kvalitou monografie je najmä načrtávanie a modelovanie priestorov, v ktorých by sa mal – na pozadí úvah o poézii a básnení – literárny vedec pohybovať. Uvažovanie o poézii poprednej slovenskej poetky, ktorá je autorke predkladanej monografie dôverne známa a „tvorivo“ blízka, predstavuje pre Chrobákovú jedinečnú možnosť osobného literárnovedného performance, ktorého sa ujíma s pocitom vzrušujúceho znovuobjavovania – povedané autorkinými slovami – „sveta básnického textu a ontológie básnickej reči ako jednej z podôb intímneho a súčasne kolektívneho príbehu“ (s. 11). Chrobáková samoúčelne nepredvádza svoje pozoruhodné interpretačné zručnosti a schopnosť kontextuálneho ukotvovania predmetu analýzy v širších súvislostiach Haugovej tvorby, generačných (a iných) vplyvoch či vývojových tendenciách v rámci slovenskej a inonárodnej literatúry, ale poukazuje najmä na nevyhnutnosť uplatnenia moderných metód v dnešnej literárnej vede. Komplexnejší prístup k interpretovanému materiálu a interpretačným metódam s využitím novších prístupov súčasnej teórie (filozofická teória chaosu, gynokritika, feministická teória jazyka) umožňujú autorke uplatniť matricu uvažovania, v ktorej sa „myšlienková otvorenosť postštrukturalizmu približuje k ontológii symbolického poriadku ako archetypu sveta“ (s. 11). Možno povedať, že v Chrobákovej pohľade zodpovedajú tieto „postvedecké prístupy“ predpokladu „neurčitosti, procesuálnosti a kontextovosti ako podmienkam čo najpresnejšieho približovania sa k ontotvornému dianiu v jeho nerozlíšenej proto/podobe i vzájomne rozlíšiteľných štruktúrach, tvaroch a procesoch“ (s. 11).

Jana Pácalová

Prijatie vnútorného paradoxu ako základnej matrice teoretického uvažovania o poézii Mily Haugovej otvorilo Stanislave Chrobákovej-Repar priestor na interpretáciu, ktorá umožnila na jednej strane zachovať významovú otvorenosť tejto poézie a na druhej strane ju „obkrúžiť“ teoretickým kontextom, ktorý sa vyznačuje analytickou a formulačnou presnosťou. (...) Jej kniha je výnimočná z viacerých hľadísk, najmä však premysleným a konzekventným uplatnením prijatých východísk. Predstavuje výzvu, ktorú nemožno obísť. A ako jedna z nemnohých pôvodných slovenských prác, ktoré vedome nechávajú feministický kontext vstúpiť do veci dokladá vyspelosť tohto typu reflexie na Slovensku.

Zdeňka Kalnická