Štefan Hanuščin

7. 11. 1924
Poráč
—  6. 2. 2005
Bardejov
Žáner:
próza, rozhlasová tvorba

Životopis autora

R. 1938 – 46 študoval na gymnáziách v Prešove a v Spišskej Novej Vsi, 1946 – 53 na Lekárskej fakulte Slov. univerzity v Bratislave a v Košiciach. R. 1953 – 54 sekundárny lekár Krajského ústavu národného zdravia v Košiciach, 1954 – 59 a 1962 – 73 prednosta zubného oddelenia Okr. ústavu národného zdravia vo Svidníku, medzitým 1959 – 62 v Spišskej Novej Vsi, 1973 – 84 zubný lekár Okr. ústavu národného zdravia v Bardejove, kde od r. 1984 žil na dôchodku. Predstaviteľ ukrajinsko-rusínskej literatúry na Slovensku, venoval sa najmä prozaickej a rozhlasovej tvorbe, sporadicky poézii. Písal psychologicky zamerané poviedky o osudoch ľudí v období druhej svetovej vojny a mladej generácie v socialistickej spoločnosti. Autor zbierok poviedok Vysoki schody ta inši opovidannja (1972) a Opovidannja (1981), dvojnoviel Evakuacija (1988), Nerestná Magdaléna (2000) a prózy Učeň Andreas (2004). V slov. preklade vyšiel výber z jeho poviedok  pod názvom Vysoké schody (1989), prózami prispel do zborníkov Vyzvanie (1977), Pod spoločným nebom (1979), Ráno pod Karpatami (1983). V oblasti dramatických žánrov sa prezentoval pôvodnými rozhlasovými hrami Dva dni v Kalinkove (1974), Narodeniny Vasiľa Seľdu (1976), Havária (1981), Povodeň (1999).