R. 1921 – 25 študoval na učiteľských ústavoch v Spišskej Novej Vsi a v Spišskej Kapitule, 1925 – 26 na gymnáziu v Levoči, 1927 – 32 herectvo a spev na Hudobnej a dramatickej akadémii, externe aj hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1933 spev u C. Piccoliho v Miláne a 1936 u C. Steinbruckovej vo Viedni. R. 1926 – 32 pôsobil ako učiteľ v Cíferi a v Bratislave, kde 1932 – 62 bol sólistom opery SND, súčasne 1939 – 47 aj jej dramaturg a 1958 – 62 i režisér, zároveň sa venoval pedagogickej činnosti, 1953 – 77 prednášal spev a hereckú a opernú prax na konzervatóriu, 1963 – 74 aj dejiny hudby na Vysokej škole múzických umení. Ako zakladateľská osobnosť výrazne a vo viacerých oblastiach prispel k rozvoju hudobného, najmä operného života na Slovensku. Literárne činný, od r. 1925 publikoval prevažne detské prózy v slov. periodickej tlači, knižne debutoval prácou Srdce zlatých hodiniek (1932). Autor románu Ohnivý vzdor (1933) a ďalšej lit. pre deti a mládež - rozprávok Líška Pipuška 1 – 2 (1932 – 41), zbierky povestí Smoliarov chlapček (1934), historického románu Na skale útočišťa (1935), ktorý neskôr upravil a vydal pod názvom Tatári idú! (1938). Ako popularizátor divadelnej a predovšetkým hudobnej kultúry sa predstavil knihami Pohľad na dejiny bratislavského a slovenského divadelníctva (1936), Tvorcovia hudby (1943), monografiou Opera na Slovensku (1953 – 54), príručkou Večer v opere (1975), v rkp. zanechal monografiu o V. Figušovi-Bystrom a pamäti (Ja svoje srdce dám, Krásne svietili hviezdy). Preložil 18 operných a operetných libriet z češtiny, maďarčiny, nemčiny, poľštiny a taliančiny; napísal libretá pre významné slov. opery (R. Macudzinski: Monte Christo, 1947 – 49; E. Suchoň: Krútňava, 1954; J. Cikker: Jánošík, 1958), svoju Líšku Pipušku si sám r. 1943 adaptoval na libreto detskej opery.
