Svetlana Žuchová

24. 12. 1976
Bratislava
Žáner:
próza

Napísali o autorovi

„Vo svojich krátkych prózach skúša Žuchová postaviť poviedku do pozície tvárneho žánru – expanzívne balansuje medzi strohým, popisným rozprávaním a poetizáciou, medzi vecnosťou a lyrickým akcentom. Niekde prevládne vážny pomalý tón, inde je určujúca dynamická irónia.“

Dana Kršáková

„Žuchovej kniha krátkych próz je podobná súboru rovín v priestore: niektoré sú navzájom paralelné, iné sú naklonené a pretínajú tie prvé, vytvárajú body (uzly, udalosti), takže ich sledovanie a následné prekresľovanie do inej mapy, grafu či obrazca by mohlo viesť k spojitému rozprávaniu a lineárnemu príbehu. Na to sa však Svetlana Žuchová nezameriava. Oveľa ochotnejšie sa sústreďuje striedavo na detaily a veľké celky, na panorámy či jazdy a vzápätí na strohé popisy viditeľného, či už je týmto viditeľným prostredie, v ktorom sa mihá celý dav postáv, alebo – oveľa častejšie – gestá, výrazy a výroky týchto postáv, tratiacich sa vzápätí v prúde ďalších slov, viet, tárania, mestského žargónu, odborných diskurzov i náhlych, takmer zúfalých pokusov o komunikáciu a následnej rezignácie na ňu. Mohlo by sa zdať, že sústredenie Svetlany Žuchovej osciluje medzi takmer arogantnou svojvoľnosťou a úplnou náhodilosťou; no v konečnom dôsledku ide o jeden a ten istý princíp, kde je písanie nielen vytváraním priestoru literárnej fikcie, ale i komentovaním samotného aktu písania.“

Mária Ferenčuhová