Svetozár Krno je autorom pätnástich cestopisných kníh a početných článkov, ktoré napísal o svojich cestách, a ktoré smerovali prevažne do civilizáciou málo dotknutých oblastí. Cieľom jeho turistických sú oblasti, ktoré nie sú ešte dotknuté civilizáciou. V roku 1984 absolvoval pochod po dvetisíckilometrovej hrebeňovke Karpát. Svoje zážitky i postrehy opísal v knihe Dvetisíc kilometrov od Železných vrát po Devín (2001). Podobné podujatia absolvoval i v ďalších oblastiach Európy (v balkánskej, jadranskej, východoalpskej, pyrenejskej, apeninskej, korzickej, sardínskej, islandskej, zakarpatskej, českej, maďarskej a krymskej horskej sústave, vo švédskom Laponsku, južnom Nórsku, Karélii, Chibinách, Lovozerských tundrách, na Polárnom a Pripolárnom Urale). Pôsobil aj v Afrike (na Réunione a Kanárskych ostrovoch) a v Ázii (Centrálnom, Východnom a Malom Kaukaze, v Arménskej vysočine, tadžických a uzbeckých Fanských vrchoch, kirgizskom Ťanšane a Pamíroalaji, sibírskom Altaji, Východnom Sajane, Chamar-Dabane, Bajkalskom chrbte, povodí rieky Ussuri, v Mongolsku, na Sachaline, Kamčatke, v indických a nepálskych Himalájach, sečuánskych veľhorách, v severočínskom pohorí Sin-ling, japonských Alpách, juhokórejských národných parkoch a v ďalších horách Eurázie). Väčšinou dosiahol slovenský, resp. cudzinecký prvoprechod a prvovýstup. Tieto pre väčšinu slovenských čitateľov neznáme a neprístupné oblasti sa stali vďačnou témou jeho cestopisov.
Autor vo svojich esejistických cestopisoch presviedča čitateľa, že aj potom, čo padli mnohé zábrany pre spoznávanie vzdialených krajov, stále pretrváva terra incognita. Živé zážitky z ciest, stretnutia s miestnymi ľuďmi a rôznymi typmi cestovateľov a opisy navštívených prírodných a kultúrnych regiónov a krajín spája s výpoveďami literátov, filozofov a prírodovedcov, ktorých životné osudy sa s nimi križovali. Prináša mnoho zaujímavých literárnych, zemepisných, historických, a kultúrnych súvislostí. Ukazuje, že svet napriek tomu, že je veľmi pestrý, tvorí jeden celok.
