Pre mňa je Rusko tým, čím bolo pre Rilkeho alebo pre Ernsta Barlacha. Aj mňa najskôr celého zgniavila nedozierna rovina, akoby pridlávená nedoziernou šírkou oblohy... Ruská krajina, ruská filozofia a literatúra ma najskôr rozobrala na prvky a potom po kúsku skladala dovedna, ale už v novej, nazdávam sa, autentickejšej podobe... Videl som úbohosť, zvrhlosť v „čistej“ podobe, ale mňa zaujímala najmä veľkosť, veľkorysosť, zmysel pre duchovno, čoho som tam nachádzal nemálo.
