Teodor Križka photo 1

Teodor Križka

8. 6. 1956
Košice
Žáner:
editorská činnosť, esej, poézia, pre deti a mládež

Napísali o autorovi

Teodor Križka tvorí – a dotvára sa – pri veľmi dobrom vedomí (dokonca pri vedecky zdatnom vzdelaneckom vedomí) vlastného historického podložia. Ako jeho tvorba dobre presviedča, právom ho treba priraďovať medzi našich, dnes už strednogeneračných, teoreticky najpripravenejších básnikov, vôbec nie nepodobných Mihálikovi, Turčánymu či Válkovi. Skoro totožne ako títo predchodcovia, aj on sám si príliš zodpovedne uvedomuje, na čo slúži vzdelanosť básnikovi: na výzbroj pri prieniku do veľkého tajomstva slova a jeho možností. Čiže aj na opodstatnenie pokory a skromnosti, keď vzpriamene síce, ale na kolenách dáva sa na púť k jadru horkej pravdy slova.

Pavol Števček

Križka sa predstavuje ako človek (lyrický subjekt) s mohutným rozpätím intelektuálnej pocitovosti, ktorú doluje z hlbín svojej zamýšľavej duše. Tá tryská pred zrak a predstavy ochotného vnímateľa v zložitých, často paradoxne tvorených obrazoch, občas významovo zahmlených a úporne chrániacich určitý okruh básnikových túžob a snov. Ak sa chceme pokúsiť „vylúpnuť“ zo zložitej intelektuálnej obraznosti jadro alebo aspoň väčšie či menšie odrobinky výsostne básnicky komponovanej a navonok demonštrovanej básnikovej ľudskej podoby, nemôžeme neuviesť jeho bezvýhradnú vieru v Boha, na ktorú sa viažu také mravné hodnoty, ako je láska ku kráse, k ľuďom, k rodnému kraju, ku každodennému plynutiu času, v ktorom jedine môže byť človek i vodou, čo utíši svoj vlastný smäd vtedy, „keď sa do kvapky rozdá“.

Eduard Gombala

Poézia Teodora Križku je syntézou majstrovskej kompozície, prúdením čírej poetickej, jasajúcej, opojnej a opájajúcej plazmy v obrazoch a metaforách, je tečúcim prúdom najlepšieho vína.

Mons. Jozef Tóth

Jedinečný a originálny básnik Teodor Križka, nachádzajúci sa v zenite svojej tvorby, obohatil modernú slovenskú duchovnú poéziu o čistú lyriku, krehkú krásu, dokonalú formu, intímne myšlienky, ľudské poznanie, a to s nepredstieranou pokorou a skromnosťou pred tvárou Toho, ktorý vytvoril tento svet, človeka a prírodu. (...) Ticho duše a zvuky prírody tvoria v jeho básňach krásnu harmóniu ducha a hmoty. Vyjadrujú nekonečný obdiv k prírode, vizualizujú nielen to hmotné, ale aj všadeprítomné spirituálne, nepolapiteľné, božské. Celá poézia tohto básnika je prežiarená láskou k Bohu, Stvoriteľovi všetkého krásna okolo nás. Smútok a radosť z bytia vytvárajú nedeliteľnú jednotu pokory a víťazstva z poznania na ceste životom – od večera do rána – pod hviezdnatou oblohou.

Edita Chrenková

Skorocely v názve básnickej zbierky Teodora Križku naznačujú jej ideovo-estetický zámer a harmonizujúci cieľ. Ide o dušehojivú poéziu, cez ktorú básnik hľadá správne životné smerovanie, pokoj, zmierenie a jasnejšie vymedzenie vlastného vzťahu k Bohu a blízkym ľuďom. Pri čítaní zbierky miestami nadobúdame pocit posunutého času, avšak témy ju jednoznačne uzemňujú v prítomnosti. Skorocely majú premyslenú štruktúru zloženú z troch cyklov sonetových vencov, ktoré spolu s úvodným Prológom tvoria rovnú stovku sonetov. Jednotlivé sonety nadobúdajú charakter intímnej spovede štylizovanej ako rozhovor hĺbavého lyrického subjektu s milovanou osobou, spravidla so ženou – každopádne manželkou a často aj s Bohom. Neraz sú osoby zameniteľné, splývajú do akejsi jednoliatej esencie lásky, z ktorej sa lyrický hrdina pokúša načerpať silu. Priestor meditatívno-reflexívnych rozhovorov bližšie ohraničuje domácnosť, byt a kuchyňa. Jednoznačne zvýrazňujú intimitu, v ktorej vyslovenie naliehavosti obnovy bližšie nešpecifikovaného ľudského pozitivizmu a dobra vyznieva presvedčivo. Križkova idea duchovnej obnovy, ktorej predpokladom je fungujúca rodina, vychádza z kresťanských zásad. Zároveň si uvedomuje a vo výpovedi to aj náležite prezentuje, že žiadne súžitie sa nezaobíde bez trenia, nesúladu a rozporov. Sympatické je, že príčiny nespokojnosti hľadá v sebe a seba kladie na začiatok procesu premien, pričom mu pomáha ozdravná sila poézie. Je to poézia chápaná ako modlitba a básnik sa snaží nájsť všeliek na smútky, úzkosti a bôľ rôznej povahy. Očistná snaha lyrického hrdinu je tak namierená introspektívne. Poézia Teodora Križku je hodnotovo a eticky zameraná na špecifický okruh takých čitateľov, ktorí si vyjasňujú životné priority, znovu objavujú liečivú silu právd vyplývajúcich z kresťanstva a prežívajú analogický proces uvedomovania a intenzívnej duchovnej obnovy, aký je naznačený v zbierke Skorocely.

Jaroslav Vlnka