Terézia VANSOVÁ v r. 1869 – 70 navštevovala súkromnú dievčenskú školu K. Orfanidesa v Banskej Bystrici, 1870 – 71 si osvojovala maďarčinu v súkromnom ústave v Rimavskej Sobote, ďalšie vzdelanie nadobudla samoštúdiom. R. 1871 – 75 žila u rodičov vo Zvolenskej Slatine a u sestier vo Zvolene, v Nižnom Skalníku a v Drienčanoch, po vydaji 1875 – 82 v Lomničke, 1882 – 1911 v Píle, od 1911 po manželovom penzionovaní v Banskej Bystrici. Predstaviteľka prvej vlny slov. literárneho realizmu, pričinila sa o rozvoj novelistickej a románovej tvorby. Prvé básne uverejnila v časopise Orol (1875), po nemecky písané verše publikovala v periodiku Karpathenpost (1881 – 82), krátkymi útvarmi prispievala do Národných novín a do Slov. pohľadov. Autorka noviel Jedlička, Rozsobášení (obe 1884), Čo si rozprávali klobúky, Suplikant, Humoreska (všetky 1885), Lesť nad lesť, Ideál (obe 1886), románov Sirota Podhradských (1889 - prvý román ženskej slov. spisovateľky), Kliatba (1926), Sestry (1930), spoločenských rozprávok Julinkin prvý bál (1888), Ohlášky (1892), Prsteň (1893), Nové šatočky (1898) a i.; poviedok s biografickými črtami Z fary a zo školy, romániku Paľko Šuška, Danko a Janko (1905); humorne ladeného cestopisu Pani Georgiadesová na cestách (1896); biografie vlastnej matky Terézia Medvecká, rodená Lange (1900); životopisnej práce Ján Vansa (v Slov. pohľadoch 1926 – 28, knižne pod názvom Môj muž, 1938). Napísala niekoľko divadelných hier Potopa (1886), V salóne speváčky (1889), jednoaktovku Ľúbezní hostia (1901), trojdejstvovú veselohru Môj Jožko (1906), päťdejstvovú drámu Svedomie (1897); súborne vyšlo jej dielo ako Zobrané spisy 1 – 8 (1941 – 47). Autorka Novej kuchárskej knihy (1914), r. 2001 vyšla Kuchárska kniha Terézie Vansovej. Založila a redigovala prvý ženský časopis na Slovensku Dennica (1898 – 1908 a 1910 – 14), ktorý sa stal orgánom nastupujúcej Slov. moderny; 1920 – 23 redigovala nový časopis Slov. žena. Od r. 1967 sa uskutočňuje celoslov. festival umeleckého prednesu žien pod názvom Vansovej Lomnička.
