Keď v roku 2006 Tine Čornej konečne ako kniha vyšli Rozhovory z týždenníka TV oko, ktoré počas niekoľkých rokov predtým pravidelne publikovala v novinách, bol na tejto radostnej chvíli iba jeden malý kaz – že to tak dlho trvalo.
Takéto skvelé rozhovory na Slovensku v tom čase nikto nepísal, nikto ich nedokázal vybrúsiť do takého precízneho tvaru - naozaj nikde inde sme sa o zaujímavých ľuďoch nedozvedeli toľko z ich zaujímavých odpovedí na autorkine starostlivo pripravené otázky, takže autor úvodu Kornel Földvári mohol v úvode knihy pravdivo napísať, že „ keby Tina Čorná robila rozhovor hoci aj s pamätníkom neznámeho vojaka, nepochybne by prelomila jeho oficióznu monumentálnosť a dozvedeli by sme sa o ňom toľko, aby sme sa vžili do jeho túžob, obáv a pocitov vo chvíli, keď ho poslali zahynúť vo vojne.“ Autorka robila takéto rozhovory ďalšie dva roky – a opäť to bola každý týždeň radosť z očakávania, že sa vždy stretneme so zaujímavým človekom, s jeho jedinečnými názormi s myšlienkami, ba – bez zveličovania – až akousi našou národnou skúsenosťou a múdrosťou. Vieme, ako je to so starými novinami, sú v knižniciach, no nikto ich nemá poruke, keď by sa chvel vrátiť k pekným slovám, na ktoré sa pamätá. Aj preto treba uvítať, že autorka pripravila druhú knihu svojich rozhovorov, že opäť mohli byť v jednej knihe, kde by znovu mohli vytvoriť záznam o jednej časti nielen kultúrneho bohatstva našej spoločnosti (o to cennejšiu, že sa dá priamo porovnávať aj s názormi výnimočných ľudí zo zahraničia).
Nepreháňam – takýchto kníh nie je nikdy dosť.
Dušan Dušek
Rozhovor je alchýmia. Za otázkou a odpoveďou sa skrýva putovanie sa pravdou, hĺbkou a krásou, je to nachádzanie spoločného lana pýtajúceho a odpovedajúceho, po ktorom sa dá vyšplhať do vopred neodhadnuteľných výšin. Rozhovor chce od novinára veľa. Vyžaduje schopnosť naladiť sa na svojho respondenta, udržať jeho pozornosť, otvoriť v ňom človeka, vydráždiť jeho záujem povedať viac. V publicistickej rovine ide o žáner prinášajúci informácie, ktorý, ak má byť kvalitný a hodnotný, potrebuje skúseného, erudovaného a pripraveného žurnalistu. Tiež to ale musí byť človek otvorený, vnímavý - osobnosť, ktorá sa nestratí v schematizme, ale svojím vnútorným duševným kompasom nájde orientáciu v človeku. Novinár je tak zároveň dirigentom, aj poslucháčom. Tina Čorná prináša v knihe V postmodernom svete rozhovory s intelektuálmi z rôznych oborov. Sú to ľudia vzdelaní, inteligentní, ľudskí, ktorí prekročili prah malého piesočku okolo seba a na spoločnosť a jej stav dokážu hľadieť s dávkou nadhľadu, erudovanosti a záujmu. Sú to intelektuáli, ktorí nie sú svetom samým pre seba, ale stávajú sa tým vzácnym a v postmodernom svete ojedinelým druhom, ktorý spoločnosť analyzuje, vyciťuje, pretvára. Jedným z nich je aj samotná Tina Čorná, sediaca oproti odpovedajúcemu. Jej otázky sú odrazom dokonalej znalosti tematiky, novinárskeho remesla, aj osobitého tempa a nálady rozhovorov. V neposlednom rade je predmetom jej záujmu človek so svojím vnútorným duševným vlastníctvom. Rozhovory v knihe publikované vznikali v období rokov 2006 až 2015 a ich spoločným znakom je snaha pomenovať čo najpresnejšie stav našej spoločnosti. Už samotný výber hostí naznačuje, že pôjde o hodnotný materiál, ktorý prinesie hlbšiu reflexiu. Skladateľ Vladimír Godár, výtvarník Dezider Tóth, filozof a redaktor Egon Gál, psychiater Ivan Žucha, spisovateľ, novinár Martin M. Šimečka a mnohí ďalší vystupujú v knihe jednak ako profesionálne úspešní ľudia, čo v spojitosti s osobnosťami ich významu vyznieva tak trocha ako prázdna klišé fráza, ale tiež intelektuáli schopní naplniť význam knihy, a teda analyzovať stav, v ktorom sme sa ocitli. Napriek tomu, že rozhovory vznikali v širšom časovom rozpätí, nestrácajú ani v dnešných časoch svoju aktuálnosť a apelatívnosť. Tina ako publicistka prechádza plynule z pracovnej oblasti k širším kontextom a v závislosti na jedinečnosti osobnosti sa pýta na rôzne spoločenské témy. Hercovi a politikovi Milanovi Kňažkovi kladie otázky o vývoji slovenskej spoločnosti a politickej kultúry od revolúcie až po súčasnosť, zaujíma ju názor a skúsenosti s rozdelením Československa aj odsunutie podpory a rozvoja kultúry na druhú koľaj počas jeho pôsobenia po vláde. S Egonom Gálom, filozofom, ktorý prežil hrôzy koncentračného tábora rozoberá slovenský štát aj náročné filozofické témy ohľadom prítomnosti zla v ľuďoch. „Z psychologického hľadiska – je to prejavom toho, že ľudia oveľa viac podliehajú autorite, než si to sami pripúšťajú?,“ pýta sa Tina Čorná. „Ľudia sú omnoho menej racionálni, ako si o sebe myslia. Podliehajú spoločenskému tlaku, správajú sa tak, ako sa správajú ľudia okolo nich. Prispôsobujú sa situácii,“ odpovedá Egon Gál.
Z obsahového hľadiska je kniha V postmodernom svete plná myšlienok, podnetných úvah, inšpirujúcich názorov a hlbokých reflexií. Tine Čornej sa v každom rozhovore darí nasledovať tempo, akýsi neopísateľný rytmus interview, ktorý v jej opratách nestráca dynamiku, ani plynulosť. Tina je príkladom kvalitného publicistu rovnako ako je kniha V postmodernom svete výstavnou skriňou rozhovoru ako žánru. Okrem spomínanej orientácie v témach a životopise svojich respondentov sa autorke podarilo neskĺznuť do redundantnosti. Tina Čorná nerecykluje, hľadá nové súvislosti. Za zmienku stojí aj fakt, že sa ako publicistka v rozhovoroch neprebíja dopredu, nevynáša na obdiv svoju znalosť ani názor – počúva, vníma a krehkú niť toku myšlienok udržiava napnutú od prvej po poslednú stranu.
Diana Mašlejová, 2016
