Tomáš GÁLL po absolvovaní stredoškolského štúdia v Prešove (1949 – 51), kde zmaturoval v roku 1954, študoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1954 – 56) a teológiu na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Modre (1956 – 59). Po vojenskej prezenčnej službe (1959 – 61) pôsobil ako evanjelický kaplán v Lučenci, Ružomberku, Sučanoch a v Liptovskom Jáne (1961 – 65), ako námestný farár vo Vyšnej Boci (1965 – 66), od roku 1967 bol farárom v Pustých Úľanoch. Súčasne pracoval na Generálnom biskupskom úrade evanjelickej cirkvi v Bratislave, kde bol v rokoch 1977 – 93 šéfredaktorom Evanjelického posla, spolupracovníkom Cirkevných listov, vysokoškolským učiteľom na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte a pracovníkom fakultnej Ústrednej cirkevnej knižnice. Žije v Bratislave.
Literárne činný už počas stredoškolských štúdií, básne publikoval v cirkevných časopisoch, kalendároch a antológiách (Nad obzor, Opory vo svete). Ako básnik je v slovenskej literatúre prítomný už od 50. rokov 20. storočia, keď sa úzkemu okruhu čitateľov predstavil tromi básnickými zbierkami Srdce (1956), Nedeľa I (1958) a Boj (1964), ktoré vyšli ako samizdaty. Po dlhoročnej knižnej odmlke (publikoval len v cirkevných časopisoch) sa v kontexte slovenskej poézie sprítomnil zbierkou náboženskej poézie Moja nádej (1993), ktorá obsahuje Gállovu duchovnú lyriku z rokov 1955 – 90, zbierkou Na kolenách (1994), ktorá je výberom z autorovej náboženskej lyriky z rokov 1955 – 65, zbierkou Agape (1998), ktorá obsahuje duchovnú a spomienkovú lyriku z rokov 1956 – 94, zbierkou kresťanskej poézie Nedeľa (2005), autorským výberom Nedeľa 2 (2005) a zbierkou náboženskej lyriky Čas a večnosť (2010). Zrkadlí sa v nich Gállova snaha o humanizáciu, harmonizáciu a šírenie evanjelia. Je spoluautorom piesní v Slovenskom evanjelickom funebráli, Evanjelickom spevníku a i., prekladateľom náboženskej literatúry, ale aj poézie a prózy z nemčiny; Gállov publikačný profil pozostáva takmer z dvadsiatky prekladov tvorby významných predstaviteľov nemeckej literatúry, ako W. Busch, I. Bremová, H. Dominová, V. Vida a i. vrátane R. M. Rilkeho.
