Václav Pankovčín photo 1

Václav Pankovčín

21. 5. 1968
Humenné
—  18. 1. 1999
Bratislava
Žáner:
literárna veda, próza

Komplexná charakteristika

Václava Pankovčína kritika zaraďuje k postmodernistom. Reálny zážitok sa uňho ustavične spletá s motívmi odvodenými z literárnych diel. Inšpiroval sa najmä latinskoamerickou prózou, presnejšie tzv. magickým realizmom (Gabriel García Márquez a i.). Mýty, ktorých je táto literatúra plná, sa u Pankovčína menia na paródiu – hoci nie vždy a všade. Je to prozaik, ktorý má zmysel pre humor, a táto črta poznačila väčšinu jeho diel, no niekde vyznievajú jeho absurdnosti vážne. Napríklad časť motívov sa týka problematiky života a smrti. S mŕtvymi sa v jeho príbehoch obcuje ako so živými. Dedinské vedomie – ako ho on vníma – nerobí rozdiel medzi živým a mŕtvym. Pankovčína zaujíma iracionálno, vplieta ho vždy do racionálnej situácie, kde vytvára prvok tajomného a nevysvetliteľného. Rád sa pohráva aj s časovou a priestorovou dimenziou. Pri cestovaní známymi trasami sa vždy vyskytne neznáme mesto či dedina, ktorá tam predtým nikdy nebola, a tento úkaz šokuje hrdinu rozprávania. Pokiaľ ide o čas, udalosti sa často dejú v opačnom poradí, rozprávač vopred vie, čo sa stane, akoby budúcnosť už bola prebehla. Všetky použité prozaické prostriedky majú posilniť dojem, že svet, v ktorom žijeme, sa nedá bezo zvyšku racionálne vysvetliť; presnejšie, že svet, ktorý vnímame, je aj svetom našich predstáv, a do týchto predstáv vstupuje nielen zážitok a skúsenosť, ale aj obrazotvornosť ako výsledok nášho dotyku s kultúrnymi a predkultúrnymi stereotypmi. Václav Pankovčín je v podstate racionálny typ a jeho „koketovanie“ s iracionalitou, ktorá ho láka, má dosť často literárny dôvod: vyplynulo z potreby inovovať staré prozaické postupy. Napriek tomu väčšina jeho príbehov „s tajomstvom“ vyznieva presvedčivo, pretože presvedčivé je ich podanie, teda literárne stvárnenie a artikulácia. V knihách, ktoré vyšli, si stačil vytvoriť osobitný geografický priestor. Je to (väčšinou) priestor východoslovenskej dediny, ktorú pozná z autopsie. V tomto priestore sa splieta reálna skúsenosť s jej fantastickým dotváraním. Vyskytuje sa tu napr. slovenské mesto Humenné, ako aj africký Marakéš a ďalšie exotické mestá a kraje, púšte i polárne ľadovce. Autorova obrazotvornosť sa živí (a to je možno základ) z dobrodružnej chlapčenskej lektúry. Evidentné je to v jeho próze pre mládež Mamut v chladničke s podtitulom Školský western. Vo svojich prozaických úsiliach nie je Václav Pankovčín v súčasnej slovenskej próze osihotený. Popri ňom sa presadila skupina autorov podobného zamerania, hoci rozdielnych poetík (P. Rankov, V. Balla, T. Horváth a ďalší). Ich spôsob písania súvisí s presvedčením, že tzv. očividné pravdy a istoty sú často len prázdne floskuly. Uvedomujú si relativitu akéhokoľvek poznania, preto ani nechcú nahrádzať jedny „pravdy“ druhými, skôr hravo poukazovať na to, že každý má právo na vlastný názor, na vlastnú filozofiu sveta, a tá je rovnako dobrá ako každá iná.