Mnohé motívy Pankovčínových rozprávok, napríklad o prenášaní a iné, majú archaický pôvod, príbuzný s motívmi lietajúcich kobercov a pod. Imaginatívny Pankovčín ich však modernizuje a poníma ako výraz večnej ľudskej túžby prekonať všednosť života. Rozprávková magickosť je trvalým atribútom tohto sveta. Nadprirodzené sily v ňom pôsobia celkom prirodzene, s akousi veselou a smiechovou samozrejmosťou.
Milan Hamada
Marakéš je na prvý pohľad zvláštnym svetom. Kľúčom k nemu je druhá časť knihy s názvom Marakéšania. Je svetom z tých, „kde sa o zázraku hovorí ako o čomsi samozrejmom“, kde ľudí „prenáša v priestore, chlapi rodia a zarezaný kohút je plný vajec“. Pankovčín tu šikovne predvádza akýsi katalóg miestnej mytológie, katalóg parapsychologických úkazov a bizarností spolu s ich nositeľmi, anekdotickými figúrkami, z ktorých každá predvedie svoj hlavný výstup a zaradí sa do komparzu. Všetky zázraky sú ponúkané v jednotnej žánrovej podobe, v podobe krátkej anekdotickej poviedky, neomylne rozmieňajúcej možnosti sveta imaginácie na drobné vtipy. Takto Marakéš vyzerá; údaje o tom, kde leží táto imaginárna dedina, treba trochu doplniť; nachádza sa nielen na východe Slovenska, ale aj v priestoroch literárnosti...
Vladimír Barborík
