Vyhľadávanie
Literárna tvorba Václava Šuplatu predstavuje pomerne široké žánrové spektrum (scenáre k filmom, divadelným, televíznym, rozhlasovým hrám a rozprávkam, k detským reláciám a hudobno-zábavným programom, autorská rozprávka, poézia pre deti, texty piesní, básnické sentencie, poviedky, novela), ale má aj širší percepčný rozptyl: od literárnych diel adresovaných dieťaťu predškolského veku až po texty oslovujúce dospelého percipienta.
V kontexte súčasnej slovenskej literatúry pre deti a mládež patrí Václav Šuplata k jedným z najproduktívnejších autorov. Jeho prvé rozhlasové a televízne rozprávky, hry a večerníčkové seriály vznikali a boli odvysielané už začiatkom 80. rokov. Knižne však debutoval až v polovici 90. rokov rozprávkovým príbehom pre deti Päť zázračníkov (1995), modernou aktualizáciou folklórnej rozprávky o Dlhom, Širokom a Bystrozrakom. Oproti folklórnej predlohe v nej autor modifikuje pôvodné motivicko-tematické prvky i tradičné kompozičné postupy: mení sa napr. motivácia odchodu hrdinu do sveta i finalizácia rozprávkového príbehu, zmnožuje sa počet postáv plniacich funkciu pomocníkov, zásvetnú postavu škodcu (černokňažník) vystriedala postava odkazujúca na reálny chronotop (turecký sultán), do textu sú inkorporované motívy z ďalších folklórnych rozprávok atď. Výraznou zmenou oproti prototextu čarodejnej rozprávky býva v Šuplatovej autorskej rozprávke predovšetkým transformácia vážnej tonality na žartovnú a komickú.
Výraznejší príklon ku konfrontácii rozprávkového a súčasného sveta prináša jeho druhá kniha v žánri autorskej rozprávky Nafukovacia rozprávka (1996). Folklórne rozprávkové motívy sú v nej prestupované prítomnosťou reálií odkazujúcich na moderný svet a technickú civilizáciu. Na pozadí ekologických motívov (smetisko nepotrebných vecí v prírodnom prostredí) i aktuálnych psychosociálnych problémov (hľadanie zmyslu vlastnej existencie) vytvoril Šuplata rozprávkový príbeh, v ktorom upozorňuje na elementárne hodnoty tolerancie, spolupatričnosti a vzájomnej pomoci. Vďaka nim prekonávajú hlavní protagonisti počiatočné pocity vlastnej „nepotrebnosti“ (motivická línia dievčenskej postavy ježibaby Janiky), prípadne nachádzajú zmysel života v tvorivej sebarealizácii, ktorá prináša úžitok a radosť aj iným (postava hodinára). Šuplata aj v tejto knihe tvorivo pretvára konvencie čarodejnej rozprávky so zámerom upozorniť na dôležitosť detskej hry, fantázie a humoru. V intenciách toho rozširuje register svojich humoristických výrazových prostriedkov o jazykovú komiku, na princípe paradoxu obmieňa typické funkcie postáv čarodejnej rozprávky (stvárnenie postavy empatickej ježibaby, komického dobromyseľného „draka“ a i.), postavy vystupujúce vo funkcii škodcu (nafukovacie hodiny) v závere obligátne netrestá, ale prechádzajú morálnou katarziou.
V ďalšej rozprávkovej knihe pre deti Tuky Prvý – kráľ tučniakov (2000) sa s rozprávkovou imagináciou reality zobrazeného sveta stretávame hlavne v súvislosti s antropomorfizáciou animálnych postáv. Fabula rozprávkového príbehu je pomerne jednoduchá: rodina polárnych tučniakov sa rozhodne navštíviť výskumníka a postupne sa oboznamuje so svetom civilizácie, jeho vyvinutou technikou i príslušnými formami kultúrneho života. Lokalizovanie zvieracích postáv do civilizovaného sveta vytvorilo autorovi priestor na uplatnenie bohatej situačnej i jazykovej komiky, ktorá vzniká predovšetkým ako výsledok naivno-humorného interpretovania neznámych javov zo strany zvieracích postáv. Detského čitateľa zaujme kniha predovšetkým svojím odľahčeným humorno-komickým charakterom, ktorý autor intenzifikoval aj výberom priestorových kontextov korešpondujúcich s rekreatívno-zábavnými potrebami dieťaťa (továreň na výrobu čokolády, kino, zoologická záhrada, predajňa hračiek, cirkus, hrad, dovolenka pri mori a i.). Šuplatovu rozprávku možno v súvislosti s niektorými epizódami interpretovať aj ako pokus o persifláž ľudského správania deformovaného spoločenskými konvenciami a racionalitou dospelých.
Aj v zatiaľ ostatnej Šuplatovej knihe autorských rozprávok S duchmi je vždy veselo (2002) autor realizoval, tak ako to konštatovala literárna kritika, vlastnú predstavu o rozprávke ako o fenoméne, ktorý má dieťa predovšetkým zabávať a rozveseľovať (Z. Stanislavová). Vo vzťahu k zákonitostiam folklórnej rozprávky sa fabulačným východiskom tohto rozprávkového príbehu stala opäť paradoxná situácia: šiesti duchovia hľadajú azyl v rodine spisovateľa, pretože sa boja v zrúcanine starého hradu. Rozvinutie priateľského vzťahu medzi spisovateľovou dcérou a postavami duchov, ktorých vystupovanie korešponduje s psychomentálnym svetom dieťaťa, jeho špecifickými záujmami a potrebami, vyznieva v hlbšom významovom pláne ako adorácia hodnôt detského sveta. Túto intenciu potvrdzuje aj záver príbehu, v rámci ktorého je chátrajúca budova hradu pretvorená na miesto relaxu, detskej zábavy a hier.
Šuplata je aj autorom viacerých textov populárnych detských piesní, textársky sa podieľal na CD V. Patejdla Hudobná škola a Maškrtný bál, so skupinou Nový album pripravil CD Šušlavá ježibaba. Knižne vyšla jeho poézia pre deti pod názvom Šušlavá ježibaba a jej čarbacia knižka (2000). Podobne ako v prozaickej tvorbe pre deti aj pre Šuplatovu poéziu je príznačná tendencia k epizácii literárnej výpovede, v rámci ktorej humorným spôsobom pretvára motivicko-tematický repertoár ľudovej rozprávky.
Konvenčnejším spôsobom sa autor prezentuje v rámci literatúry adresovanej deťom predčitateľského veku. Vo viacerých prípadoch je táto časť autorovej tvorby limitovaná výtvarno-ilustračnou predlohou prevažne zahraničnej proveniencie (takto vzniklo viacero kníh v spolupráci s komerčným vydavateľstvom Junior), resp. exponovaním niektorých pragmatických (výchovných či informatívno-poznávacích) aspektov. Ich výsledkom sú potom knihy abecedárového charakteru, ktoré oboznamujú deti s jednotlivými grafémami abecedy (Abeceda, Farebná abeceda, Veselá abeceda), alebo približujú dieťaťu svet prírody jednoduchou veršovanou formou (Les je veľký dom, ktože býva v ňom?, Kikirikí-kokoré, čo je nové na dvore?, Kniha plná zvieratiek, Maco Viktor pozná svet, na všetko vie odpoveď), prípadne prostredníctvom krátkych rozprávkových prozaických epizód (Kocúrik Leo si hľadá priateľov). Interaktívny charakter vo vzťahu k detskému percipientovi majú Šuplatove detské knihy, ktorých súčasťou sú aj didaktické úlohy a otázky k beletristickému textu, podporujúce čítanie (resp. počúvanie) s porozumením, rozširujúce poznatkový systém dieťaťa, jeho základné matematické predstavy či jazykové kompetencie (Maco Paco, Predškoláčik. Čítaj, veršuj, hraj sa, s myškou Lindou zabávaj sa!).
Výsledkom spolupráce autora s televíziou, rozhlasom a divadlom sú početné rozhlasové, televízne a divadelné rozprávky či hry pre deti a mládež, ale aj viaceré scenáre televíznych periodických relácií pre deti (Od Kuka do Kuka, Kamarát Raťafák), scenáre hudobných a zábavných rozhlasových relácií pre mládež (Mladosť je teraz, Najkrajší obchod na svete, Tajomstvá hudby, Múzeum lásky, Príbehy kohútika Jozefa a i.) a scenáristická a režijná spoluúčasť na filmoch Kráľovstvo kaluží, Remenár a hrebenár, Kúzelník Tobiáš.
V tvorbe pre dospelých Šuplata knižne debutoval zbierkou sentencií Nočná dúha (1996). Sentencie a aforizmy sú súčasťou aj jeho druhej knihy pre dospelých Illusion (1997), v ktorej sa striedajú s krátkymi prozaickými útvarmi tendujúcimi k žánru poviedky. Určujúcim stavebným komponentom knihy sa stala grotesknosť, ktorú literárna kritika špecifikovala ako romantickú (M. Ferko). V zobrazenom svete Šuplatových poviedok dochádza k stieraniu hraníc medzi snom a skutočnosťou, fikciou a realitou. V súvislosti s tým je predmetný svet v jeho poviedkach prestupovaný ireálnymi motívmi, vďaka ktorým postavy (prevažne vo funkcii priamych rozprávačov) prenikajú pod prikrývku vžitých predstáv o sebe (Môj cudzí kabát), resp. si uvedomujú nebezpečenstvá spojené so zmechanizovateľnosťou života vo vypätej hektike súčasného sveta (Hodiny) alebo pod tlakom vedecko-technickej expanzie (Medveď). Ilúzie o racionálnych základoch poznateľnosti a „uchopiteľnosti“ nášho sveta sa v nich rozpúšťajú v konfrontácii s prítomnosťou paranormálnych javov (Strach) alebo exponovaním záhadných skutočností na pomedzí sna a reality (Illusion). Súčasťou súboru sú aj poviedky, ktoré tematizujú problémy spojené s umeleckou tvorbou, spoločenským statusom umelca i reflektovaním jeho tvorby okolím (Gitarista, Spisovateľ).
V literárnej tvorbe pre dospelých je zatiaľ ostatnou Šuplatovou prózou novela Lady 00 (Lejdy 00) (1999), ktorá vznikla prepracovaním scenára hry pripravovanej pôvodne pre divadlo Astorka. Čitateľ sa jej môže zmocniť v kóde populárnej literatúry reflektujúcej happyendový príbeh o dosiahnutí „vysnívaného miesta na tomto svete“, ktorý autor epicky zvýraznil v rámci troch motivických línií postáv: študenta, ktorý sa po počiatočnom neúspechu dostane na vysokú školu a stane sa úspešným scenáristom; profesora, perzekvovaného predchádzajúcim politickým režimom, neskôr dekana a ministra školstva; toaletárky, ktorá sa z priestorov staničnej krčmy dostáva k upratovaniu divadelných toaliet. Ako však upozornila literárna kritika (B. Bodacz), prózu možno vďaka autorovmu ironickému odstupu interpretovať aj v intenciách paródie na takýto typ komerčnej literatúry.
Miloš Ondráš
