Valentín Beniak photo 1

Valentín Beniak

19. 2. 1894
Chynorany
—  6. 11. 1973
Bratislava
Žáner:
editorská činnosť, esej, literárna veda, poézia, pre deti a mládež

Napísali o autorovi

Bol to vlastne básnik-solitér, prebíjajúci sa do literatúry (…) bez opory či podpory deklarovanej príslušnosti k nejakej literárnej skupine alebo smeru (…) vytrvalo sa usilujúci o uznanie literárneho centra; potom, keď toto uznanie prišlo, stal sa na krátky čas lídrom, veľkým, dokonca najväčším zjavom súdobej slovenskej poézie, a hneď zatým na dlhý čas autorom spoločensky dištancovaným, básnikom nepublikovaným.

Stanislav Šmatlák

Jedným zo základných výstavbových princípov poézie V. Beniaka je premena, ktorá je výrazom proteovstva a fantazijnosti ako určujúcich čŕt jeho básnickej osobnosti. Premena je v poézii starý postup, ale Beniak ho mnohorako a jedinečne rozvinul ako princíp štrukturácie modernej básne so znakmi poetistickej, expresionistickej a surrealistickej poetiky. (…) Premeny, mnohohlasnosť, spájanie rôznych kontextov, časté uplatňovanie kontrastu i paradoxu, ruptúrnosť, montážnosť, sú výrazom variabilnosti, hybnosti Beniakovej básne. (…) Dynamický charakter má aj Beniakova metafora. Táto jej vlastnosť splýva s jej výbušnosťou, „masívnosťou a dravosťou“, „zemitou šťavnatosťou“. Súčasne je tento autorov trópus „nositeľom hlbokého básnického poznania, videnia, cítenia, zážitku“, „súhrnom skúseností, zakliatym do výstižného, primeraného a strhujúceho slovného výrazu, účinnou skratkou, čo sa zabodáva do vedomia“.

Ján Zambor