Valér Mikula vstúpil do literatúry básnickou zbierkou Zvieratko noc (1974). Prejavil sa v nej ako autor, ktorý sa rád hrá so slovami a novotvarmi a ktorému imponuje francúzska a staršia slovenská poézia. Nosnými textami sú básne s erotickým nádychom. Po debute rezignoval na básnickú tvorbu (hoci staršie básne ešte uverejnil vo Fragmente č. 2/1995) a začal pôsobiť ako glosátor a recenzent pôvodnej tvorby v Novom slove, Romboide, dennej tlači a v literárnych rozhlasových reláciách. Svojou metodologickou orientáciou nadväzuje na J. Števčeka, F. Miku a M. Hamadu, čo sa prejavuje v jeho monografiách o vývinových tendenciách v slovenskej literatúre a o autoroch. Najvýraznejšie v Hľadaní systému obraznosti (1987), kde sa pokúsil postihnúť objekty svojho záujmu v ich „mnohostrannej spätosti so životom“. Ponúka vlastné interpretácie textov takých osobností, ako sú I. Krasko, M. Rúfus, J. Stacho, J. Mihalkovič či Š. Strážay. Snažil sa vytvoriť dialóg medzi básňou a jej čitateľom, ktorý by im obom ukázal veci, čo o sebe nevedia. Mikula takto začleňuje jednotlivé diela do konkrétneho historického rámca, čo mu umožňuje vidieť ich v súvislosti s teoretickým, literárnokritickým a historickým poznaním. Nasledujúci titul Literárne observatórium (1989) je výberom autorových štúdií, článkov, doslovov a recenzií slovenských povojnových autorov. Hlavnou črtou knihy Od baroka k postmoderne (1997) je predovšetkým nachádzanie momentálnej a aktuálnej hodnoty diela pri procese interpretácie. Porovnal tu staršiu i novšiu literatúru s najnovšími literárnovednými poznatkami a preveril ich hodnotové fungovanie v čase. Výber prináša jeho štúdie z rokov 1975 – 1997 „formou sond, nie panorámy“. Skúmaniu podrobuje texty J. I. Bajzu, B. Tablica, J. Hollého, J. Chalupku, P. O. Hviezdoslava, D. Chrobáka, Ľ. Ondrejova, J. Kostru, Š. Moravčíka, P. Vilikovského, M. M. Šimečku. Výber z rozhovorov s V. Mikulom prináša knižka Nečakanie na lepšie časy (1999), ktoré len dosvedčujú jeho širšie chápanie kritiky v jej kultúrno-spoločenskom meradle. Výber z publicistiky zase prináša opus Na zapadákove nič nového (1999), kde najmä ironicko-kriticky glosuje nielen stav literatúry, ale aj kultúrneho a politického vedomia vôbec. Mnohé jeho kľúčové články a štúdie vyšli aj v prekladoch a boli publikované v inojazyčných zborníkoch a časopisoch. Zatiaľ poslednou samostatnou knihou je 5x5 a iné kritiky (2000). Je to je výber z jeho literárnokritických textov z „obdobia“ Slovenských pohľadov, vychádzajúcich v rubrike 5x5, kde oslovený autor musel piatimi vetami vystihnúť recenzované dielo. Kniha obsahuje aj niekoľko príspevkov staršieho dáta, ktoré nemohli vyjsť v jeho knihe Literárne observatórium a samostatné dlhšie štúdie, v ktorých Mikula často povie rovno, čo sa mu páči a čo nie. Táto autentickosť, úprimnosť a kvalitný teoretický podklad je osvedčenou hodnotou všetkých jeho textov. Okrem toho editoval a zostavil Slovník slovenských spisovateľov (1999). Prekladá z francúzštiny (P. Albert-Birot, B. Vian, F. Arrabal).
Radoslav Tomáš
