Vasil CHOMA študoval na gymnáziách v Prešove a v Humennom, kde r. 1949 maturoval, 1949 – 51 filozofiu a ruštinu na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave, 1951 – 56 na Filozofickej fakulte Št. univerzity A. Ždanova v Petrohrade. R. 1956 – 58 prednášal ruský jazyk a literatúru na Vysokej škole pedagogickej v Prešove a 1960 – 69 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, medzitým 1958 – 60 ústredný školský inšpektor na Povereníctve školstva a kultúry, 1969 – 73 námestník ministra kultúry v Bratislave, 1973 – 84 pracovník Ministerstva zahraničných vecí v Prahe, z toho v diplomatických službách 1973 – 77 ako zástupca čs. veľvyslanca v Bruseli a 1980 – 84 charge d’affaires en pied v Zairskej republike, 1984 – 88 pracovník SNR, 1988 – 93 opäť prednášal na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde od r. 1993 žije na dôchodku. Štúdie, články a recenzie z odboru dejín ruskej a najmä sovietskej literatúry 20. stor. uverejňoval v slov., ruských a ukrajinských periodikách a v odbornej tlači. Autor monografií Od futurizmu k literatúre faktu (1971), Vladimír Vladimírovič Majakovskij (1973), diela Poézia revolučnej doby (1987), v ukrajinčine vydaného diela Vývin rusínskej poézie od 20-tych do 90-tych rokov 20. storočia (2000) a zborníku štúdií Obrodžinja rusyniv (2005). Pripravil výber z poézie S. Makaru Žovti metamorfózy (1994).
