Veronika Dianišková photo 1

Veronika Dianišková

21. 2. 1986
Bratislava

Stručná charakteristika

V. Dianišková vytvára poeticko-psychologické pásmo vlastného vedomia; záznam procesov, stavov a emócií, ktoré sa metonymicky viažu na autorský subjekt. Poetka je sústredenou pozorovateľkou vlastných duševných pohybov a najvnútornejších procesov, stáva sa objektom aj subjektom svojej introspekcie. Senzitívne jadro subjektu je centrom a príležitostne východiskovým bodom k vonkajšiemu priestoru, nepreniknuteľnému „labyrintu“ okolo neho.

V zbierke Labyrint okolo rúk využíva metódu výtvarného a verbálneho impresionizmu a obrazný, estetizujúci a intuitívne psychoanalytický jazyk. Vnútorné stavy vníma autorka predovšetkým ako procesy a tak ich aj zapisuje. Používa slová bez konkrétnej adresnosti – slovesá v neurčitku, slovesné podstatné mená – zachováva otvorenosť štruktúry zodpovedajúcu difúznemu, slovami neuchopiteľnému duševnému stavu. V básňach zbierky je zreteľná menšia miera konkrétnosti a koherentnosti, a to aj napriek tomu, že poetka zapája do veršov sugestívne a bohato rozvité obrazy. Keďže nemajú reálne referenčné prepojenie s mimoliterárnym svetom autorky, ale pôsobia ako poetické, snové, impresionistické artefakty, podporujú viac fantazijné naladenie čitateľa a privádzajú ho do stavu, v akom báseň vznikala. Dianiškovej poézia napĺňa požiadavky konceptu bremondovskej „čistej poézie“, podľa ktorej je poézia zbavená rétorickosti, intencie, básnickej štylizácie a podobá sa svetskému mystickému zážitku.

Z kontrastu konkrétnych a abstraktných prvkov v poézii V. Dianiškovej vychádza, že miera abstrakcie stúpa s rastúcou vzdialenosťou od subjektu. V istej vzdialenosti sa subjekt prakticky stráca v „tme“ alebo „hmle“, ktorá je jedným z dôležitých motívov zbierky. Aj ostatné kľúčové motívy majú difúznu, nepevnú konzistenciu (voda, sneh, vzduch) alebo symbolizujú voľný pohyb, let (motív čajok, volaviek, rýb, delfínov). Spoločnou vlastnosťou použitých slov je splnenie estetických kritérií. Krása a psychické podnety (najčastejšie strach a neistota) sú na začiatku impulzom k písaniu a následne k estetickému zážitku smeruje aj výsledný básnický záznam.

Ján Gavura, 2012