Viera Žemberová

9. 10. 1948
Levoča
Žáner:
editorská činnosť, literárna veda, publicistika, odborná literatúra

Stručná charakteristika

Literárnovedné bádanie Viery Žemberovej sa sústreďuje na problematiku slovenskej realistickej prózy a prózy 20. storočia, pričom z metodologického hľadiska jej popri literárnohistorickom prístupe nie je cudzí ani aspekt literárnoteoretický a kritický. Výsledkom jej literárnovedného bádania sú popri čiastkových štúdiách v odborných časopisoch a zborníkoch aj viaceré samostatné práce. Literárnohistorický charakter má jej prieskum vývinovej a žánrovej problematiky historickej prózy v prácach Slovenská historická próza medzivojnového obdobia (1983) a Próza a čas (1990). Objasňovanie vzťahu medzi fenoménom autora, umeleckým dielom a spoločnosťou, ktoré sa stalo jedným z jej metodologických pilierov, odzrkadľuje kniha rozhovorov so slovenskými autormi Pohľady na literatúru (1987). Literárnokritický aspekt dominuje v jej reflexiách o tvorbe východoslovenských autorov V súradniciach času (1988) i v reflexiách o epickej tvorbe Epické podnety (1988), Premeny epickej tvorby (1989) a Sondy do epiky (1989). Od 90. rokov sa venuje aj problematike literatúry pre deti a mládež, predovšetkým otázkam žánrov, autorskej poetiky a textovým stratégiám. Prostredníctvom interpretačných ponorov do rozprávkových textov S. Rakúsa, J. Balca a A. Vášovej sa v práci Realizácie prózy (1997) dotýka spôsobu, akým sa v rozprávke odzrkadľuje osobnostná a filozofická identita autora. V ďalších častiach monografie sa venuje prozaickému kontextu tvorby pre dospelých (J. Johanides, J. C. Hronský, K. Horák a i.). V nasledujúcej práci Dejiny literatúry a literárne vzdelanie (1998) upriamila pozornosť na dejiny literatúry ako na živý organizmus, v ktorom vzájomne komunikujú autor, jeho tvorivá metóda a dielo. Poetologické a estetické súvislosti a autorské stratégie v literárnom diele reflektovala v práci Text a kontext (1998), ktorá prináša invenčný pohľad na problematiku noetiky a estetiky textu, sémantiky čítania, interpretačných postupov, ale aj na jazyk a kultúru tínedžerov v dramatickom texte. Aj v práci Autor a text (1999) prináša integrovaný pohľad na vybrané problémy vzťahu autor a dielo v literatúre pre dospelých i pre deti. V monografii Autorská rozprávka v deväťdesiatych rokoch. Miniatúry a reflexie (2000) sleduje tento žáner na pozadí vývinových zmien vymedzeného obdobia. V tejto súvislosti ponúka nielen literárnoteoretickú reflexiu o problematike autorskej stratégie, ale aj periodizácie, žánru, osobitosti detského čitateľa a vzťahu medzi literatúrou a inými médiami. V druhej časti nazvanej Reflexie o autorskej rozprávke interpretuje rozprávkové texty slovenských autorov, ktorí rozhodujúcou mierou poznamenali profil tohto žánru v 90. rokoch 20. storočia (D. Hevier, D. Pastirčák, V. Pankovčín, J. Bodnárová D. Taragel, V. Šuplata, D. Hivešová-Šilanová a i.). Odkrývajúc špecifiká jednotlivých autorských poetík, modeluje predstavu o poetologických a hodnotových modifikáciách a perspektívach súčasnej rozprávky. Autorka síce konštatuje, že tento žáner je hodnotovo rozkolísaný, aktuálne umelecké hodnoty si však tento čitateľsky i vydavateľsky úspešný žáner zachováva. Publikáciu uzatvára kapitola o rómskej rozprávke, o prínose debutantov v tomto žánri a atribútoch postmodernej podoby autorskej rozprávky. Nasledujúca práca Kontinuita a kontext textu (2004) prináša ďalšie reflexie o vývinových a hodnotových aspektoch súčasnej slovenskej detskej literatúry. Okrem bohatej publicistickej činnosti je editorkou Rukoväti literatúry (1998) a výberov z poézie M. Rúfusa (Lásky, 1996), J. Smreka (Moja láska sa stráca, 1997) a spolueditorkou viacerých vedeckých zborníkov venovaných problematike detskej literatúry.