Viliam KOPEČNÝ študoval na učiteľskom ústave v Brne (r. 1917 maturoval), 1945 – 50 absolvoval popri zamestnaní filozofiu a germanistiku na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. Po návrate z prvej svetovej vojny od r. 1919 pôsobil na Slovensku: 1919 – 26 učiteľ v Tekovskej Breznici, 1926 – 38 na meštianskej škole a na odbornej škole pre ženské povolania v Nových Zámkoch, kde súčasne 1927 – 32 redigoval týždenník Slov. juh, 1938 – 45 učiteľ na meštianskej škole, 1945 – 48 vedúci redakčného a publikačného oddelenia Povereníctva školstva a osvety, 1945 – 47 aj redaktor časopisu Osveta, 1948 – 51 pracovník Povereníctva informácií a osvety, 1951 – 59 úradník Št. sporiteľne v Bratislave, od r. 1959 na dôchodku. Bilingválny básnik, prvé príležitostné básne z r. 1918 – 28 zhrnul do knižného debutu Slzavé úsmevy (1928), ďalšie zbierky obsahujúce dvojrečové príležitostné básne Človek hľadá svoj úkol (1930) a Okno do jara (1937), zbierka intímnej, prírodnej i občianskej lyriky Struny vo víchrici (1940). Autor knihy próz Za svobodu otčiny (1928), románov Tajomná smrť Oskara Horáka (1939) a Prípad doktora Lamača (1946), hry Vlasti zdar! (1929); literatúry pre deti a mládež Dejepisné obrázky (1930) a Zaujímavosti z dávnej minulosti (1972). Spoločne s manželkou Elenou Kopečnou vydal zbierky vlasteneckých a moralizátorských veršíkov Ja som šuhaj maličký… a Radostný svet (obe 1945), veršované príbehy zo života deti zaradil do zbierky Detský raj (1948), autor zvieracích rozprávkových kníh Paľko Ježúrik (1945) a V májovej záhrade (1949), na motívy Puškinovej rozprávky napísal divadelnú hru pre deti O rybárovi a rybke (1957). Okrem 18 knižne vydaných titulov zanechal v rkp. ďalších 22 pôvodných básnických, prozaických a dramatických prác. Bol činný aj ako prekladateľ, z taliančiny preložil viacero známych hier C. Goldoniho a L. Pirandella, sporadicky prekladal z angličtiny, češtiny a nemčiny (F. J. Gould, A. Jirásek, H. Lucke).
