Do literatúry vstúpil zbierkou čŕt a poviedok z vojenského života. Jeho prvé knihy, založené na prirodzenom rozprávačstve, príťažlivým spôsobom podávajú autentické zážitky citovo založených hrdinov, v ktorých dominuje vrelý vzťah k ľuďom, k prírode a trvalým hodnotám života. Sú to voľné hry asociácií, skutočnosti, predstáv a fantázie. Citovosť, hudobnosť, farebnosť a zmysel pre poetický detail dodávajú Šikulovým prózam lyrické zafarbenie. Próza Nebýva na každom vŕšku hostinec je dokonca koncipovaná ako hudobná skladba. Hudbou je nielen prestúpený Šikulov štýl, ale hudobné motívy sú prítomné ako významná významová zložka Šikulových próz.
Osobitný význam v Šikulovej tvorbe má románová trilógia Majstri. Je to epopeja o Slovenskom národnom povstaní a o druhej svetovej vojne cez prizmu obyčajného slovenského človeka. Dejiny tu pretekajú cez postavy a postavičky, hlboko zakotvené vo svojom domove, ktorý ich naučil vidieť hodnoty, milovať drobné radosti a nadovšetko si vážiť ľudský život. Vojnové udalosti tieto hodnoty rozvracajú, ale tragika ľudí je opäť len nepatetickou výzvou k návratu k humanizmu ľudskej konkrétnosti.
V poviedkovej a novelistickej tvorbe Šikula vypracoval svoj rozprávačský štýl do perfekcionizmu, ktorého charakteristickými črtami sú významová skratka, láskavý humor a skvelý dialóg. Jeho kratšie prózy tematicky siahajú do rozličných oblastí, ale ich základom je človek, ktorý si neustále overuje svoj vzťah k iným ľuďom.
V novele Veterná ružica tento vzťah nadobúda takmer tragickú podobu, pretože mladý hrdina sa musí vysporiadať so skutočnosťou, že neurobil všetko, čo vyžaduje prirodzený pocit ľudskej spolupatričnosti, pretože neuchránil pred totalitnou mocou mladého kňaza, ktorý sa stal jej obeťou. Šikula psychologickou drobnokresbou ukazuje, ako sa na pozadí pôsobenia nemilosrdných praktík moci rozpadajú nielen vzťahy medzi ľuďmi, ale ako sa rozkladá i osobnosť ľudského indivídua.
Alexander Halvoník
