Vitalij Konopelec

14. 8. 1948
Kyjev (Ukrajina)
—  4. 5. 2003
Bardejov

Životopis autora

R. 1966 absolvoval strednú školu, 1971 literárnu vedu a prekladateľstvo na Filozofickej fakulte Št. univerzity T. H. Ševčenka v Kyjeve. R. 1977 sa vysťahoval na Slovensko, kde sprvu pôsobil ako redaktor ukrajinského štúdia Čs. rozhlasu v Prešove, potom vychovávateľ v Dome mládeže pri Strednej priemyselnej škole v Bardejove. Literárne činný v časopisoch Literaturna Ukrajina a Moloď Ukrajiny, venoval sa najmä tvorbe poézie, autor intímne ladených lyrických veršov, sústredil ich do básnickej zbierky Zerňa (1987), za ktorú získal r. 1987 Cenu I. Franka. Pri príležitosti svojich päťdesiatin vydal poetickú bibliofíliu Žyvu… (1998). Pre deti napísal súbor básničiek a rečňovaniek s motívmi prírody Koni-konyky (1985) a Syňa pava (1988), veršovanú rozprávku Pro Karasia Čudasia (1989). Autor antológie ukrajinskej poézie Zaspivajmo sobi (1994). Prekladateľ slov. poézie do ukrajinčiny, knižne pripravil výber z diela M. Rúfusa Verše (Vybrani tvory, 1991), preložil verše I. Kraska Čierna svieca (Čorna svička, 1995), J. Smreka Zo zlatej fantázie (Iz zolotoji fantaziji, 1996) a prózu I. Hudeca Báje a mýty starých Slovanov (Lehendy i mity starych slav’jan, 1996). Problematikou prekladateľstva sa zaoberal aj vo viacerých teoretických príspevkoch.