Vladimír Babnič v r. 1940 – 46 absolvoval gymnázium v Banskej Bystrici, potom začal študovať právo na Právnickej fakulte v Bratislave (nedokončil). Venoval sa novinárskej a redakčnej činnosti: r. 1951 – 60 redaktor a potom šéfredaktor časopisu Život, 1961 – 67 redaktor Nového slova, Světa v obrazech a Čs. tlačovej kancelárie, 1968 – 69 šéfredaktor Tatrapressu, 1972 – 90 redaktor vydavateľstva Šport. Od začiatku 50. rokov uverejňoval poviedky v časopisoch. S povstaleckou tematikou vydal román Život, láska moja (1964) a prózu Štepy pre vnukov (1984). O živote zvierat je kniha Poľovníckym chodníčkom (1968) s fotografiami Jindru Vlacha, pre deti napísal knižku Dravec z Katrinho brala (1984). Spomienky na udalosti v ČSR v auguste 1968 vydal pod názvom Na večné časy (1998). Nasledovali knihy Med a blen (2002), Vo veľkej vojne malá vojna (2004), Hovory so sebou (nielen o sebe) (2009). Spolupracoval s rozhlasom i televíziou. Autor rozhlasových hier Cyrilko (1958) a Jazmín vonia v jeseni (1964) a televíznych súťažných relácií Mladému sa svet usmieva (knižne 1962). Okrem toho bol zostavovateľom a spoluautorom turistických sprievodcov a obrazových publikácií.
