Vladimír KRIVOŠ v r. 1877 – 85 študoval na gymnáziách v Přerove, Spišskej Novej Vsi a v Rijeke, 1885 – 86 na diplomaticko-vojenskej orientalistickej akadémii vo Viedni, 1886 – 89 právo a východné jazyky na univerzite v Petrohrade a na Sorbone v Paríži. R. 1889 – 1906 prof. na polytechnike, 1906 – 13 riaditeľ parlamentnej stenografickej kancelárie a cárskej knižnice v Zimnom paláci v Petrohrade, 1914 – 15 tlmočník štábu ruskej armády generála A. A. Brusilova, 1915 zatknutý pre podozrenie zo špionáže v prospech Rakúsko-Uhorska, sprvu internovaný vo Ľvove a v Petrohrade, potom vo vyhnanstve na Sibiri (Kačug, Irkutsk). R. 1917 po boľševickej revolúcii sa vrátil do Petrohradu a vstúpil do služieb sovietskej vlády: 1917 – 23 úradník Ľudového komisariátu pre zahraničné veci v Petrohrade a v Moskve, 1923 – 24 prof. na vojenskej akadémii v Moskve, 1924 opäť nespravodlivo obvinený a odsúdený, 1924 – 28 bol vo vyhnanstve na Soloveckých ostrovoch. Po návrate r. 1928 – 36 pracovník Ministerstva zahraničných vecí v Moskve, od 1936 vo výslužbe, od 1941 po evakuácii žil v Ufe. Jedna zo zakladateľských osobností ruskej teoretickej i praktickej stenografie, znamenitý polyglot a tlmočník, čo využívali rozličné najvyššie vedecké, vojenské i politické inštitúcie, popredný organizátor ruskej, neskôr sovietskej vedy a vysokého školstva. Venoval sa aj literárnej tvorbe. Činný ako dramatik, prozaik, básnik, publicista a prekladateľ, tvoril v slov., ruskom a i. jazykoch. Autor drámy Tolstojovec (v slovenčine 1906) o životných osudoch A. Škarvana, po anglicky vydanej autobiografie Memories (1929). Do ruštiny preložil Vajanského básnickú skladbu Herodes (Irod, 1892), ako aj výber básni zo 40 národných literatúr (1928), z čínštiny hru Špendlík. Ďalšie jeho početne dramatické a beletristické diela ostali v rkp.
