Vladimír Petrík

1. 3. 1929
Liptovský Trnovec
—  19. 11. 2017
Bratislava
Žáner:
editorská činnosť, literárna veda, literatúra faktu, odborná literatúra, poézia

Komplexná charakteristika

Literárnovedné, literárnohistorické a literárnokritické dielo Vladimíra Petríka má zásadný význam v poznávaní slovenskej literatúry 20. storočia. Celý svoj tvorivý život spojil s jej výskumom a jej kritickou reflexiou na svojom odbornom pôsobisku v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied. Predmetom jeho literárnovedného záujmu sa v päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia stala najmä tvorba medzivojnových autorov. Osobitnú pozornosť venoval pritom dielu L. Nádašiho-Jégého a po vydaní monografie Literárne dielo Dr. Ladislava Nádašiho-Jégého bol editorom jeho spisov a spolu s Alexandrom Matuškom aj spoluredaktorom zborníka Jégé v kritike a spomienkach. Svoj dlhoročný výskum Jégého diela zhrnul koncom 70. rokov v monografickej práci Človek v Jégého diele. Skúma v nej, z akých ideovo-spoločenských podmienok vyrástlo spisovateľovo dielo, čo ovplyvnilo jeho svetonázorovú a estetickú orientáciu a v čom jej jeho osobitosť. Početné eseje a kritiky o dielach a autoroch 20. storočia (Krčméry, Tajovský, Jesenský, Hrušovský, Vámoš, Chrobák, Figuli) sústredil v knihách Hľadanie prítomného časuHodnoty a podnety. Jeho kritické interpretácie majú charakter metodologicky a historicky fundovaného pohľadu na autorov a ich diela a ich charakteristickou črtou je vývinové chápanie literatúry. Významné sú aj jeho knihy Proces a tvorbaDesaťročie nádejí a pochybností. Ako spoluautor prispel staťami do Dejín slovenskej literatúry 4, Slovenského literárneho albumu a kníh Biele miesta v slovenskej literatúreSlovenská exilová literatúra po roku 1945. Stal sa aj dlhoročným, neúnavným a erudovaným recenzentom novej prozaickej tvorby, najmä v 60., 70. a 80. rokoch 20. storočia. Jeho recenzie a články z tohto obdobia tvoria cennú kapitolu v poznávaní takých kľúčových súčasných autorov, ako sú prozaici J. Johanides, V. Šikula, R. Sloboda, P. Jaroš, L. Ballek, I. Habaj, A. Baláž, P. Vilikovský, S. Rakús, D. Mitana a ďalší. Pre jeho recenzie a kritické články je charakteristický komunikatívny jazyk, nepreťažovaný odbornou terminológiu. Príznačná je i schopnosť aj na malom priestore novinovej či časopiseckej recenzie presne a výstižne charakterizovať posudzované dielo, vystihnúť jeho prednosti i slabiny. Tón jeho kritík bol vždy decentný a hodnotovo vyvážený. Hoci jeho kritickým vzorom (a dlhoročným kolegom v Ústave slovenskej literatúry) bol A. Matuška, tónom literárnych kritík mu bol bližší literárny vedec a kritik Ján Števček. Z Petríkových editorských projektov treba osobitne oceniť edičnú prípravu knihy Evy Štolbovej Navrávačky s Dominikom Tatarkom, autentickej výpovede o disidentskom období Tatarkovho života a zdrojoch jeho tvorivosti. Bohaté poznatky o našej národnej literatúre našli svoj výraz v jeho diele Slovensko a jeho literatúra, vydanom v angličtine. Spoločne s literárnym vedcom S. Šmatlákom a nemeckým slovakistom L. Richterom pripravil dielo Dejiny slovenskej literatúry a ich recepcia v nemeckom jazykovom prostredí; V. Petrík napísal doň časť o slovenskej literatúre po roku 1945 až po súčasnosť. Hutný, skoncentrovaný obraz súčasnej slovenskej literatúry prináša aj jeho štúdia v diele Čítanka modernej slovenskej literatúry pre stredné školy. Vladimír Petrík v nej na záver konštatuje, že pri hodnotení diania v súčasnej slovenskej literatúre „je možné obmedziť sa len na konštatovanie, že súčasná slovenská literatúra (a literárna situácia) žije, vyvíja sa (i keď aj diskontinuitne a divergentne) do nových podôb, a ktoré z nich sú produktívne, ukáže čas“. Produktívnosť Petríkovho prínosu do poznávania modernej slovenskej literatúry je však už dnes nesporná.

Anton Baláž